V suteréne univerzity je najväčšia zbierka mozgov na svete: Skrýva poriadne tajomstvá!

zbierka mozgov v Dánsku

Kontroverzná aj užitočná zbierka mozgov na svete sa nachádza v Dánsku (Zdroj: Pixabay/geralt)

#Najväčšia zbierka mozgov na svete sa nachádza v suteréne dánskej univerzity. Roky sa o tom šepkalo, aj keď tajomstvom to vyslovene nebolo. Steny suterénu v meste Odense lemuje nespočetné množstvo políc, v ktorých je údajne najväčšia zbierka mozgov na svete. Kto ju vytvoril, na čo slúžila a aké ma využitie dnes? Čítaj a všetko sa dozvieš.

Zbierka mozgov dánskeho psychiatra

V podstate môžeme hovoriť o celoživotnom diele dánskeho psychiatra Erika Stromgrena. Zbierku začal budovať v roku 1945 so zámerom istého „druhu experimentálneho výskumu“, ako vysvetlil odborník na históriu psychiatrie Jesper Vaczy Kragh pre AFP.

Stromgren a jeho kolegovia verili, že: „možno by mohli zistiť niečo o tom, kde boli mentálne choroby lokalizované alebo by mohli nájsť odpovede v týchto mozgoch.“ Mozgy boli zozbierané od pacientov, ktorým bola vykonaná pitva a boli predtým liečení v psychiatrických ústavoch po celom Dánsku. Od zosnulých a ani ich rodín si nikdy nepýtali povolenie.

V tých časoch boli informácie o mozgu a procesoch pri psychiatrických poruchách ešte veľmi limitované. Chýbali údaje a skúsenosti. Práva pacientov neboli prvoradým záujmom. Naopak, spoločnosť verila, že sa treba chrániť od ľudí s psychiatrickými problémami. Jesper Vaczy Kragh uviedol: „boli to štátne psychiatrické liečebne a neboli vtedy žiadni ľudia zvonku, ktorí by sa pýtali, čo sa deje v týchto ústavoch.“

mozgy sú ukryté v plastových vedrách, v suteréne
Zbierka mozgov na pohľad nevzbudzuje pozornosť (Zdroj: AFP)

Človek s mentálnou chorobou nemal takmer žiadne práva

V rokoch 1929 až 1967 zákon vyžadoval, aby boli ľudia v ústavoch pre duševne chorých sterilizovaní. A až do roku 1989 museli dostať špeciálnu výnimku, aby mohli uzavrieť manželstvo. Dánsko považovalo duševne chorých ľudí za „bremeno pre spoločnosť (a verili že) ak im dovolíme mať deti, ak ich pustíme, spôsobia všetky druhy problémov“, poznamenal ešte Jesper Vaczy Kragh.

👉 MOHLO BY ŤA ZAUJÍMAŤ:
KVÍZ Krajiny, o ktorých si asi ešte nepočul: Nájdeš ich na mape?

Riaditeľ zbierky – patológ Martin Wirenfeldt Nielsen potvrdil, že každého Dána, ktorý vtedy zomrel pitvali: „Vtedy to bola súčasť kultúry, pitva bola len ďalším nemocničným zákrokom“.

Koniec nových prírastkov do zbierky sa začal v roku 1982, kedy sa rozbehla dlhá a búrlivá debata o tom, čo s ňou urobiť. Dánska štátna etická rada nakoniec rozhodla, že by sa mala zbierka zachovať pre vedecký výskum.

Pred pár rokmi zbierku presunuli

Pôvodne sa zbierka nachádzala v západnom Dánsku v Aarhuse, v roku 2018 bola presunutá do Odense. Výskum tejto zbierky pokrýva širokú škálu chorôb, vrátane demencie, schizofrénie, bipolárnej poruchy a depresie. Mnohí z pacientov boli prijatí možno aj na polovicu alebo celý svoj život.

Riaditeľ zbierky poznamenal: „diskusia sa v podstate ustálila a teraz ľudia hovoria, dobre toto je veľmi pôsobivý a užitočný vedecký výskum, ak chcete vedieť viac a duševných chorobách.“ V súčasnosti zbierku využívajú štyri výskumné projekty.

Neurologička Susana Aznar je odborníčka na Parkinsonovu chorobu a pracuje vo výskumnej nemocnici v Kodani. Zbierku využíva pri porovnávaní liečebných metód mozgov, ktoré sa pochopiteľne liečili vtedy inak, ako liečia dnes. Mozog dnešných pacientov môže byť zmenený liečbou, ktorú už podstúpili. Na základe týchto pozorovaní a údajov môže vidieť, či zmeny na mozgu súvisia s liečbou alebo nie.

Zbierka mozgov a etické zúčtovanie

Takmer 10 tisíc plastových vedier je umiestnených na policiach. Predstavujú životy a celý rad psychiatrických ochorení. V zbierke sa nachádza približne päťtisícpäťsto mozgov s demenciou, tisícštyristo so schizofréniou, štyristo s bipolárnou poruchou a tristo s depresiou, okrem toho aj mnohé ďalšie, ako uvádza CNN.

To, čo odlišuje túto zbierku, od ktorejkoľvek inej na svete je skutočnosť, že mozgy zozbierané počas prvej dekády sú nedotknuté modernými liekmi a predstavujú akúsi časovú kapsulu pre mentálne ochorenia v mozgu.

👉 MOHLO BY ŤA ZAUJÍMAŤ:
Zamýšľal si sa niekedy nad tým, ako spia veľryby? Mohli by sa pri spaní utopiť, hoci život trávia vo vode?

Wirenfeldt Nielsen poznamenal, že: „zatiaľ, čo iné zbierky mozgov sú možno špecifikované na neurodegeneratívne ochorenia, demenciu, nádory alebo iné – tu máme naozaj všetko“.

Pri komplexnom pochopení choroby veľkú úlohu zohráva aj genetika a dedičnosť. Rovnako to platí aj pri mentálnych ochoreniach. Stáva sa, že niektorí Dáni oslovia inštitúciu so zbierkou mozgov o preskúmanie mozgu svojich možných príbuzných, a to je „etická dilema, ktorú musíme vziať do úvahy“, hovorí Wirenfeldt Nielsen. Nie každý záujemca však dostane súhlas na vykonanie následných procedúr.

Sleduj náš Instagram

Zdroj: hashtag.sk
Odporúčame