#Smrek sitkanský, ktorý vyrástol na Campbellovom ostrove, je považovaný za najosamelejší strom na svete. Je totiž jediným stromom na ostrove. V poslednej dobe mu však okrem tuleňov, tučniakov či albatrosov, robia spoločnosť aj novozélandskí vedci. Tí veria, že smrek by mohol odhaliť tajomstvá klimatickej zmeny. Výskum by mohol veľa povedať o Južnom oceáne, ktorý je jedným z najvýznamnejších pohlcovačov uhlíku.
Zapísaný aj v Guinnessovej knihe rekordov
Deväť metrov vysoký smrek je zapísaný aj v Guinnessovej knihe rekordov. Podľa nej sa jedná o najodľahlejší strom na svete. Nájdeš ho na Campbellovom ostrove, ktorý leží v Južnom oceáne, asi 700 kilometrov od pobrežia Nového Zélandu. Zatiaľ sa nepodarilo určiť jeho presný vek. Predpokladá sa, že začiatkom dvadsiateho storočia ho tu zasadil vtedajší guvernér Nového Zélandu, Lord Ranfurly.
Ide o jediný strom, ktorý sa na tomto krovinatom ostrove nachádza. Najbližší rastie až o 222 kilometrov ďalej, na Aucklandských ostrovoch. Ako uvádza The Guardian, smrek sitkanský sa považuje za invazívny druh a mnoho vedcov by bolo najradšej, keby na ostrove vôbec nebol. Podľa doktorky Jocelyn Turnbull z výskumného inštitútu GNS Science by ale mohol byť prínosným nástrojom k zisteniu toho, čo sa deje s uhlíkom pohlteným Južným oceánom.
„Z uhlíka, ktorý vzniká spaľovaním fosílnych palív a dostáva sa do atmosféry, ho tam zostáva zhruba polovica. Zvyšok pohltí pôda a oceán. Ako sa ukázalo, práve Južný oceán pohltil 10 % všetkých emisií, ktoré sme vyprodukovali za posledných 150 rokov,“ uviedla.
Južný oceán pohlcuje čoraz viac uhlíka
Turnbull sa spolu s ďalšími vedcami snaží prísť na to, čo sa s pohlteným uhlíkom v Južnom oceáne deje. Jednou z hlavných nezodpovedaných otázok je, čo sa stane, ak sa „pohlcovače uhlíka“, akým je aj Južný oceán, zaplnia. Čaká nás rapídne zrýchlenie globálneho otepľovania? Alebo sa podarí prísť na to, ako kapacity pohlcovačov zvýšiť a dokážeme otepľovanie spomaliť? V hľadaní odpovedí im môže pomôcť aj osamelý strom.
Doterajšie zistenia o pohlcovaní uhlíka Južným oceánom sú mätúce. Podľa aktuálnych teórii sa kapacita zvyšuje, no Turnbull chce zistiť, že prečo. Koncentrácia CO2 sa dá najlepšie zmerať zo vzoriek z atmosféry, no ako vysvetlila Turnbull, táto metóda má isté limity.
„Nemáme ako získať vzorky vzduchu spred tridsiatich rokov, keďže sa tu už jednoducho nenachádza,“ povedala, „Prišli sme teda s nápadom využiť letokruhy stromov. Rastliny pri fotosyntéze pohlcujú oxid uhličitý, vďaka čomu sa uhlík dostáva aj do letokruhov.“
Pomocou ručnej vŕtačky vedkyňa odobrala z kmeňa stromu 5 milimetrovú vzorku, ktorá bude podrobená ďalšiemu skúmaniu.
Ešte viac zaujímavých noviniek, rozhovorov, módy, kvízov, vtipov a inšpirácie? Poď k nám na Instagram!
Zdieľať na
Zdieľaní