Najobľúbenejší keksík snáď všetkých Slovákov po celom svete: Čomu vďačia za úspech legendárne Horalky?

Foto: Instagram shrncekom_zadobrodruzstvom

#Sladkosť, ktorá patrí k základu každej zimnej lyžovačky alebo letnej túry. Dôverne ju poznáme nielen my, ale aj naši rodičia. Horalky vznikli v roku 1965. Odvtedy sa stali legendou, na ktorú nedáme dopustiť.

Z núdze cnosť

Horalky majú staršieho „brata“ Tatranky, ktorých náplň sa vyrábala z lieskových orechov. Tie sa však jedného dňa v roku 1965 minuli a bol ich nedostatok. Našťastie, Štefan Kassay, šikovný muž, ktorý stojí za zrodom Horaliek, dostal skvelý nápad. Lieskové orechy nahradil arašidmi a obľúbené keksy boli na svete.

Rozdiel medzi dvoma keksíkmi však nie je len v náplni, ale aj v unikátnom spôsobe namáčania. Ten je pri Horalkách do kakaovej polevy a je trošku zložitejší, pretože poleva nesmie preniknúť medzi oplátky. Ročne sa ich predá viac než 160 miliónov kusov.

Tisíce fanúšikov po celom svete

Slovákov žijúcich v zahraničí asi nič nepoteší viac, ako čerstvá zásoba Horaliek. Vždy sa po nich len tak zapráši. Ako uvádza značka sama, u nás na Slovensku sa každú sekundu zjedia dva kusy. Samotné vyjadrenia ich priaznivcov sú najlepším dôkazom toho, že Horalky sú jednoducho „naj“. Takto o nich hovoria fanúšikovia na Facebooku:

  • „S bratom sme si ich vždy dávali roztopiť do mikrovlnky, potom sme ich po jednej oblátke rozoberali a tak jedli.“
  • „Káva s Horalkou je pre mňa úžasná kombinácia.“
  • „Jablko a Horalka. V školských časoch to bola tá najlepšia desiata.“
  • „Detstvo. Skrinka starej mamy v obývačke, kam ma stále posielala sa pozrieť, že tam niečo mám. Vždy ma tam čakala Horalka.“

Receptúra je stále rovnaká

Za obľúbenosť zrejme môže aj nezmenená receptúra: „Jediné, čo sa na nich za ten čas postupne upravovalo, je grafika a dizajn obalu, voľba kvalitnejšieho obalového materiálu, ale najmä technológia, umožňujúca pokryť mnohomiliónový dopyt,“ potvrdila Hedviga Péliová z marketingového oddelenia spoločnosti I.D.C. Hol­ding. Obal Horaliek ľahko rozpoznáš. A to podľa typickej červeno-modro-bielej farby a kvetu plesnivca. Takto sa postupne menil:

  • 1965: prvý obal Horaliek
  • 1994: symbolom Horaliek sa stáva Plesnivec, doplnený červenou, modrou a bielou farbou
  • 2005: pribudlo logo Sedita a vyobrazenie arašidov
  • 2009: pribudla silueta tatranského štítu
Zdroj: hashtag.sk, webmagazin.teraz.sk. sme.sk
Odporúčame