Mysteriózne tiktoky Mišky Hrinky ti spôsobia zimomriavky! Horory a strach ma dlhé roky fascinujú
Všestranná Miška sa okrem Tik Toku venuje aj divadelnej dramaturgii či réžii (Zdroj: @miska_hrinka)
#Michaela Hriňová je tiktokerkou, ktorá zbožňuje mysteriózne príbehy, konšpiračné teórie a, ako nazvala aj samu seba, je jednoducho „ťažký Potterhead“. To všetko sa prejavuje aj v jej tvorbe na TikToku, kde si Miškine teórie a strašidelné príhody obľúbilo už vyše 230 tisíc fanúšikov. Sociálne siete však vníma stále s rezervou a prednosť dáva realite, kde sa venuje divadelnej dramaturgii a réžii. Ak sa chceš o šikovnej Miške dozvedieť viac, určite čítaj ďalej!
Miška, ty si veľmi všestranná osoba a venuješ sa nejednej aktivite. Jednou z nich je aj divadelníctvo, ako si sa k nemu dostala?
Už na základnej škole som chodila na veľa krúžkov. Raz som zatúžila po navštevovaní výtvarnej, ale už pri vstupe do ZUŠ-ky ma zaujala partia ľudí, ktorí boli veľmi hluční a robili čudné veci (úsmev). Vtedy som zistila, že existuje dramatický krúžok a ďalší rok som sa naň prihlásila. Počas základnej a strednej školy som tak stále chodila do nejakej ZUŠ-ky, CVČ a postupne som aj hrávala. Moje kroky potom viedli na VŠMU, kde si ma divadlo už totálne získalo.
Okrem divadla sme na tvojom Instagrame postrehli aj to, že sa venuješ moderovaniu. Napĺňa ťa aj táto činnosť a kde všade ťa obvykle môžeme počuť?
Vždy, keď idem moderovať nejakú akciu, mám trému, lebo k tomu pristupujem veľmi zodpovedne. No tá sa zväčša postupne rozplynie a ja si to už len užívam. Kedysi som moderovala svoju show v rádiu YTB, ktoré už bohužiaľ zaniklo. Aktuálne teda nemám žiadnu svoju „showku“ a počuť je ma tam, kde si ma práve zavolajú.
Za akú príležitosť vo svojom živote si najviac vďačná?
Určite za príležitosť, ktorú mi dal môj ročníkový vedúci Marián Amsler a veľmi rada mu za ňu takto verejne poďakujem. Znamenalo to byť pri vzniku inscenácie Tri sestry v mojom milovanom Slovenskom komornom divadle v Martine, kde som si mohla vyskúšať pozíciu asistentky réžie. Na SKD som vyrastala, tam sa udiali moje prvé kontakty s divadlom a hlavne vďaka tejto príležitosti a úžasným ľuďom, ktorí v divadle sú, som si definitívne potvrdila, že divadlo je to, čo chcem v živote robiť.
Okrem iného si aktívna aj na TikToku, ktorý je plný Harry Potter contentu a rôznych strašidelných či konšpiračných teórií. Ako ti vôbec napadlo tvoriť takýto, pomerne netradičný typ obsahu?
Tak ako všetko, čo robím. Vychádzala som zo seba. Harryho mi naši čítali, keď som mala tri roky a odvtedy ho zbožňujem. Horory a strach ma dlhé roky fascinujú. Takže som len spojila to, čo mám rada. Čo ma potešilo, bolo zistenie, že evidentne si tento druh contentu našiel pomerne silnú základňu fanúšikov. Pritom som len zrecyklovala to, čo som už predtým dávala na YouTube, no na TikToku tento typ contentu vyslovene „vybuchol“ a ľudia si ho pýtali viac a viac.
Je to záujmová oblasť, ktorá ťa definuje? Odkiaľ čerpáš nápady a akým spôsobom zvyčajne pripravuješ svoje videá?
Spôsoby sú rôzne. Niekedy ma inšpiruje video, ktoré vidím, niekedy život, niekedy články. Nápady si spisujem a postupne sa videá snažím točiť. A tvorba videa sa opäť rôzni podľa toho, čo to je. Trendy sú iba na vyplnenie času, keď nestíham. Ku konšpiračným teóriám a záhadám si zas musím sadnúť a obsah si naštudovať, to vie zabrať pomerne veľa času.
Koncom semestra som trávila dosť času na internáte v Bratislave, kde bolotočenie videí pomerne zložité. Steny boli tenké a všetko bolo počuť. Zrazu som mala pocit, že niekto vidí do mojej „kuchyne“, v ktorej tvorím, a to sa mi nepáči, svetu chcem ukázať až hotový produkt, za ktorým si stojím, jeho tvorbu chcem nechať v súkromí.
Aj tvoj YouTube kanál je rovnako zameraný na „potterovskú“ tematiku. Vidíš na YouTube lepší a komfortnejší prístup pre takýto typ obsahu, alebo ti naopak viac vyhovuje TikTok?
Ja som hlavne na YouTube už roky nič nepridala. A to práve vďaka tomu, ako TikTok funguje. Tvorba videa na YouTube, od vymyslenia nápadu, cez točenie, strihanie, vytvorenie miniatúry a popisu, dokázala zabrať dlhé hodiny a videnia sa ledva vyšplhali na niekoľko tisíc. Na TikToku je to úplný opak, tvorba obsahu je omnoho rýchlejšia a dosahy sú neporovnateľné. Nevylučujem, že sa vrátim niekedy aj k YouTube, ale momentálne mi určite pre všetky typy videí, nielen tie potterovské, vyhovuje TikTok.
Z tvojich sociálnych sietí dýcha kreativita. Považuješ aj ty seba samu za takú umeleckú dušu?
Určite áno. Umenie je všetko okolo nás, to, ako sa obliekame, ako hovoríme, ako máme vymaľovanú izbu, ako píšeme… Stačí to len vidieť. Teraz som si možno dovolila parafrázovať moju obľúbenú herečku Helenu Bonham Carter, ale keď to tak pekne vystihla, prečo nie (úsmev).
Postrehli sme, že miluješ cestovanie. Čo ti táto činnosť vnáša do života a aké miesta či spomienky sa ti vďaka cestovaniu už navždy vryli do srdca?
Cestovanie je pre mňa neskutočným relaxom, milujem spoznávanie nových miest, ľudí, kultúr a jedla. Spomienok je nespočetne veľa, dokonca intenzívne zvažujem, že príbehy spíšem do knižky, keďže s kamarátmi priťahujeme bizarné udalosti. Spomeniem jeden z mnohých príbehov z poslednej z našich ciest do Talianska. Pricestovali sme do Taranta, mesto bolo zabarikádované kvôli koncertu istého Gigiho, ktorý bol evidentne miestnou celebritou. Už keď sme si kupovali lístky na autobus do tohto mesta, uisťovali sa, či tam chceme naozaj ísť, keďže je to jedno z najnebezpečnejších miest v Taliansku. Vravíme si, super, ešteže sme si to dopredu zistili, no nemali sme na výber.
Nikto nám nerozumel, netušili sme, ako sa odtiaľ dostať, nešťastní sme sedeli uprostred noci na vlakovej stanici, asi 17 km od nášho ubytovania. Napokon sme sa kombináciou všetkých jazykov, ktoré sme poznali, dohovorili s policajtmi. Zavolali nášmu domácemu, ktorý na svojom štvormiestnom aute po nás šiestich prišiel. Samozrejme, nebol nadšený, keďže ho okamžite začali vypočúvať, aby sa uistili, že pre nás ubytovanie naozaj má. Treba poznamenať, že to bol pán v rokoch a táto nočná cesta ho vôbec netešila.
A miesto, ktoré si budem navždy pamätať, je určite pláž vzdialená asi polhodinu od portugalského mesta Sintra. To miesto bolo také nádherné, že v momente, keď som tam prišla, začali mi tiecť po tvári slzy, neverila som, že také krásne miesto naozaj môže existovať. Útesy, oceán, slnko, vietor, všetko v dokonalej harmónii, do toho som mala ešte aj narodeniny. Po útesoch sme cestičkou zišli dole, sledovali západ slnka, vlny nám zaliali topánky, bola nám zima, no všetko to bolo tak vytrhnuté z reality, že ani následná choroba, ktorá z tohto útoku oceánu vzišla, mi nevadila.
Miška, tvoj harmonogram pôsobí skutočne náročne, ako to všetko vôbec stíhaš?
To sa niekedy pýtam aj ja. Ja som kombináciou prokrastinátora, perfekcionistu a workoholika, tiež neviem, ako sa to zmestí do jednej osoby. Snažím sa povedať áno každej zmysluplnej príležitosti a potom sa stane, že mám toho tak veľa, že ani neviem, do čoho sa pustiť skôr, no také momenty si vlastne užívam najviac. Nedávno som však na to doplatila, keď sa ozvali zdravotné problémy a dali mi taký reality check, že by som asi mala spomaliť. Lebo vecí si môžem nabrať, koľko chcem, ale keď nie je v poriadku zdravie, musia ísť všetky bokom.
Keď sa na teba človek zadíva, postrehne veľkú mieru optimizmu a pozitivity. Ako si takéto nastavenie udržiavaš a máš aj nejaký záverečný odkaz pre našich čitateľov?
Čaro sociálnych sietí spočíva v tom, že ľudia vidia to, čo tvorcovia chcú, aby videli, preto je celý tento svet podľa mňa dosť nebezpečný. Vytvára ilúzie, ľudia im veria a sami sa potom cítia zle, prečo taký život nežijú. Aj ja mávam smutné dni a zle nálady a takých momentov je možno viac ako tých veselých, no tie nezdieľam so svetom. To je moje súkromie a má to ostať mimo cudzích očí. Možno to znie pokrytecky v kontexte toho, čo som povedala na začiatku, ale na druhej strane, ja chcem ľudí pobaviť, rozveseliť možno vzdelať, a nie vysypať na nich vrece depresie a negatívnosti. Preto teda odkaz na záver, neberte sa príliš vážne a riešte len to, čo viete naozaj ovplyvniť.
Zdieľať na
Zdieľaní