#Michaela Zamari sa do povedomia čitateľov dostáva stále viac a viac. Na knižný trh vstúpila na jeseň v roku 2017 a dnes patrí už medzi autorky, ktorých diela sú vždy pozitívne hodnotené. Naposledy zabodovala knižným dielom Krízový Plán, predtým všetkých ohúrila svojou otvorenosťou o tom, ako to funguje, ak chce človek vydať sám knihu. S Michaelou sme sa po čase spojili znova. Dozvedeli sme sa totiž, že sa zapojila do zaujímavého celosvetového projektu, ktorého výsledkom je nová kniha!
Od nášho posledného rozhovoru uplynulo niekoľko mesiacov. Ako si zvládala lockdown a karanténu?
Nechcem nikoho naštvať, ale zo začiatku veľmi dobre. Keď si odmyslím, že dva týždne po vydaní mojej knihy Zákulisie samovydávania sa zavreli kníhkupectvá, tak vďaka lockdownu som musela sedieť doma. Čas, ktorý som nemusela tráviť v autobuse (cesta do/z práce) a čas, ktorý by som bez zákazu stretávať sa trávila s ľuďmi, som investovala do čítania a písania. Priatelia a rodina mi začali chýbať veľmi rýchlo, no inak som čas využila maximálne, ako som vedela a investovala ho do písania.
Posilnilo ťa to ako autorku, alebo naopak, bolo to u teba horšie?
Mojou veľkou výhodou či akousi predprípravou na tento šialený čas bolo, že nápady a inšpirácie na knihy ku mne prichádzali rýchlejšie, než som stíhala písať. Či už zo života, alebo z cestovania. Od roku 2016 som sa nezastavila. Písať popri práci, vydávať si knihy, promovať ich, a odznova. Pandémia mi teda istým spôsobom pomohla trošku si upratať svoj čas a priority. A zorganizovať sa, aby stres nahradila motivácia.
Neobjavila si u seba poprípade nejaké nové schopnosti či doposiaľ neznámy talent?
Zistila som, že dokážem prečítať viac ako jednu knihu za mesiac. Ale chce to veľkú časovú investíciu. No ak ste autorom a chcete byť v písaní stále lepší a lepší, tak žiadne zlato, bitcoiny či nehnuteľnosti by vám to nenahradili. A za neznámy talent môžeme vyhlásiť, že aj napriek tempu približne 10 prečítaných kníh za mesiac sa úspešne vyhýbam čítacej kríze.
Naposledy si vydala knihu Krízový plán. Čo si mala ty v pláne v oblasti kníh potom?
Po Krízovom pláne som sa chcela vrhnúť na napísanie voľného pokračovania dobrodružno-romantického príbehu Rozhodnutie, ktoré mi pod názvom Priznanie vyšlo 3. 5. 2021. Takže sa to podarilo, čomu sa veľmi teším.
Práve s týmto príbehom si sa zapojila do celkom projektu. Povedz nám o tom projekte viac, čo je zač a čo ťa motivovalo sa zapojiť?
Práve príbeh Priznanie som mala v hlave prakticky odvtedy, čo som dopísala Rozhodnutie. Nechala som si otvorený koniec a čitatelia si doslova vypýtali pokračovanie. Ale románom Rozhodnutie som si nastavila latku nad svoje očakávania a mala som veľký rešpekt pred tým, či dokážem naplniť očakávania fanúšikov. Chcelo to čas a trpezlivosť. A inšpiráciu, ktorá postupne chodila takmer dva roky. Potom som písanie odsúvala, lebo som bola šialene ponorená do čítania.
Niekomu to môže znieť divne, ale kto prestane kŕmiť svoju hlavu káblovkou a odhalí čaro čítania, určite mi dá za pravdu. Pôvodný plán bol začať písať v auguste, čo mi nevyšlo, tak som bola celkom nesvoja, keď prišla jeseň a ja som bola bez rukopisu. Nakopla ma až výzva NaNoWriMo, ktorú som si všimla vďaka portálu Opísaní.sk. Môže sa do nej zapojiť ktokoľvek, aj neoficiálne ako ja, kto má chuť písať a chce sa hecnúť.
V čom táto výzva spočívala?
Ide o svetovú tvorivú výzvu – National Novel Writing Month – ktorej podstatou je napísať za mesiac príbeh o dĺžke 50 000 slov, čo je cca 1 667 slov denne. V minulosti už niektorí svetoví autori vydali týchto približne 50 000 slov ako hotovú knihu, alebo napísali príbeh aspoň čiastočne.
Ako si obstála v tomto projekte ty?
Paradoxne, najviac ma motivovalo, že o tom nikto nevedel, až kým som sa po mesiaci nepriznala, že mám takmer hotovú knihu. Písala som každý deň. Len jeden jediný deň som nedala 1 000 slov. Trochu ma to mrzelo, celkom som sa do toho vžila, no iné dni som písala cez 3 000 slov, takže som mala „nadrobené“. Za 33 dní som skončila pri 80 000. Finálna verzia knihy má po doťahovaní detailov a napísaní epilógu takmer 100 000 slov.
Výsledkom projektu je teda nová kniha. Kde si brala toľko energie a inšpirácie?
Ako som spomínala, dala som tomu čas. Táto kniha si to žiadala a ja som to potrebovala. Veľkú časť inšpirácie som nazbierala v roku 2019 na ceste Áziou a to pár týždňov pred vypuknutím pandémie. Vtedy som navštívili viaceré čínske miesta, aj Hongkong, Macau či Taipei. Spomínané metropoly sa dostali do knihy a už vtedy, keď som sa nimi prechádzala, som vedela, že príbeh hlavných postáv sa bude odohrávať práve tam.
O čom je tento príbeh?
Celkom som si zavarila, lebo opísať tento príbeh bez toho, aby som prezradila niečo kľúčové je pomerne náročná úloha, ale pôjde o príbeh Amandy, ktorá bola v Rozhodnutí vedľajšou postavou. Jej osud sa však pretne s najväčším záporákom, ktorý si v Rozhodnutí nezískal dobrú povesť. Otázkou tak zostáva či je spomínaný zloduch naozaj takým šialencom, za akého ho všetci považujú. Alebo, čo ich môže rozdeliť? Kniha oficiálne vyšla 3.5. 2021, ale niektorí moji fanúšikovia ju už čítajú, lebo som ich potešila a vybavila im knihu skôr. E-book je už v predaji a momentálne je v TOP 10 na Martinuse.
Neuvažuješ nad sfilmovaním niektorej svojej knihy?
Ach, o tom sníva, dovolím si tvrdiť, každý autor, ale musela by som byť milionárka, aby som si tento sen splnila sama. Nikdy nehovor nikdy. Netúžim však byť milionárkou, ale keby som dostala ponuku na sfilmovanie, určite nebudem hrať formu a rada sa pobavím o detailoch. Viaceré čitateľky mi povedali, že by si moje knihy vedeli predstaviť aj na filmovom plátne a čo by som pre ne neurobila? (smiech)
Zdieľať na