#My v hashtag.sk radi podporujeme všetkých šikovných Slovákov a s Michaelou Zamari sme robili rozhovor iba prednedávnom. S Michaelou sme sa tentokrát dostali aj k úplne iným témám, ktoré si tiež zaslúžia pozornosť a preto sme sa rozhodli uverejniť ich v ďalšom rozhovore. V tom dnešnom sa dozvieš o zákulisí vydávania kníh aj konkurenčnom boji na Slovensku.
Michaela je mladá a milá autorka, ktorá pochádza z Bratislavy a splnila si svoj najväčší sen – stala sa autorkou kníh, ktoré si ľahko našli cestu k ľuďom. Napísala napríklad knihy ako Rozhodnutie, Šéfom môjmu šéfovi, Osud nevyjednáva a aktuálne jej vyšla novinka Krízový plán.
Úplne na rovinu. Aké sú počiatočné náklady na vydanie knihy?
Ak nerátame čas a energiu, tak finančne treba rátať pri 1 000 ks románu, okolo 300 strán a s tvrdou väzbou, tak 3 500 € až 5 000 €. Všetko je už potom o konkrétnych kritériách, lebo pri tlači rozhoduje aj počet strán, aj „vyšperkovanie“ obálky, aj rozmer knihy. A k tlači sa pripočítava ešte cena grafických služieb, jazykovej a gramatickej korektúry textu, a v neposlednom rade zalomenie textu a sadzba.
Ako funguje tvoj zárobok? Napríklad kniha Šéfom môjmu šéfovi stojí približne 10.99 eur. Kto tomu určuje cenu a koľko reálne ty zarobíš z tejto knihy?
Záleží to od odporúčanej ceny a marže, akú si vezme distribútor. To znamená, že ak kniha v kníhkupectve stojí povedzme 11 €, vydavateľstvo alebo samovydavateľ z tej ceny dostane približne polovicu. To ale nie je výsledný zárobok, lebo všetko ešte závisí od odpočtu nákladov.
Ak by sme ale vzali do úvahy, že pri náklade napríklad 1 000 kníh je výrobná cena knihy približne 3 €, tak z tých 11 € by mohol byť čistý zárobok po zdanení okolo dvoch eur. Ak odrátame aj reklamu, tak ešte menej. Ale je to zložitejšia matematika a ak by to niekoho zaujímalo do detailov, v knihe Zákulisie samovydávania idem s kožou na trh a uvádzam tam aj reálne čísla z praxe.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Pracuješ ešte niekde, alebo je písanie tvoj full time job?
Zatiaľ ma písanie neživí, preto sa mu venujem popri práci. Ide však o menej atraktívnu činnosť, prácu s dátami, preto svoju kreativitu rozvíjam práve pri knihách.
Dá sa z písania kníh zbohatnúť?
Ak by sme to mali povedať laicky, tak áno, dá sa. Podarilo sa to autorom vo svete a podarilo sa to aj kolegom na Slovensku. Z málokoho však knihy urobia milionára a v drvivej väčšine prípadov ide o dlhodobejší proces, roky tvrdej práce, kým si autor vybuduje meno. A to meno si zasa musí udržať, inak môže tak rýchlo spadnúť dole, ako sa vyšvihol hore.
Aké to boli tvoje pocity, keď si videla, že už je kniha vydaná a predáva sa v kníhkupectvách? Stalo sa ti, že si videla ako si cudzí človek číta tvoju knihu? Napríklad vo vlaku?
Samozrejme, bol to úžasný pocit, no veľmi rýchlo vyprchal a dostavila sa realita. Keď som videla svoju knihu v záplave noviniek, uvedomila som si, akú dlhú cestu mám ešte pred sebou. Ale presne tie zážitky, ako napríklad vidieť niekoho čítať moju knihu, mi pomáhajú nevzdávať to a pokračovať v ceste. Takže áno, už sa mi to stalo a akurát na vlakovej stanici. Teda nie priamo vo vlaku, ale jedno dievča čítalo moju knihu Rozhodnutie na schodoch, keď čakalo na vlak a usmievalo sa.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Ako vyzerá tvoj klasický deň? Vyzerá to u teba ako v americkom filme, že sa zobudíš, dáš si parádne raňajky, sadneš k notebooku a píšeš príbehy zo svojej pracovne pri krásnom výhľade?
Teraz asi prezradím niečo, za čo by ma rodičia nepochválili, ale raňajkujem niekedy až o dvanástej. A to aj vtedy, keď je víkend a ja si pospím až do obeda, no aj vtedy, keď pred deviatou vstávam do práce. Skôr nestíham skočiť do kuchyne po jedlo. Momentálne ešte vďaka korone pracujem z domu, preto keď vstanem, iba prebehnem do obývačky, zapnem počítač a ide sa na to.
Keď zasa dokončím prácu pre svojho zamestnávateľa, len prepnem okno a už pracujem na knihách, píšem, alebo si idem čítať. V podstate sa budím už s tým, čo všetko chcem v daný deň stihnúť a nikdy všetko nestihnem. Mojou pracovňou je poväčšine gauč alebo posteľ. Oficiálnu pracovňu zatiaľ nemám, lebo radšej investujem do zážitkov a namiesto veľkého bytu si doprajem kúpu leteniek. Kým nasávam inšpiráciu, je mojou pracovňou v podstate celý svet.
Ako by si zhodnotila Slovákov? Majú záujem o knihy? Aké sú publikum?
Nemám v rukách štatistiky, o ktoré by som sa vedela oprieť, ale čo som počula od autoriek, ktoré žijú v zahraničí a vedia náš trh prirovnať k inému, tak Slováci pravdepodobne čítajú o čosi menej, než niektorí z našich susedov, ale stále to nie je také zlé. Ja však vidím najmä pozitíva a vďaka sociálnym sieťam som v kontakte s čitateľkami, ktoré robia nášmu knižnému trhu najväčšiu reklamu a sú verné aj domácim autorom.
Ak by som mala záujem o knihy posudzovať na základe ich vzťahu ku knihám, tak máme veľa knihožrútov, ktorí vo veľkom podporujú knižný trh, no keď sa pozriem aj na svoje okolie, rodinu a priateľov, viem, že mnoho z nich si nenájde čas na knihy a sú zasa na opačnej strane. V konečnom dôsledku verím, že je to správne vyvážené a autor tak môže písať pre viac ako päť ľudí.
Aké pocity by si chcela aby mal človek po prečítaní tvojej knihy?
Také, aké mám aj ja ako čitateľ, keď si prečítam knihu, ktorá mi sadla. Čítanie si doslova vychutnávam a nechcem, aby kniha skončila, hoci má cez 500 strán. A po dočítaní z nej ešte niekoľko dní čerpám dobrú náladu, alebo sa zamýšľam nad posolstvom, myšlienkami, ktoré mi mala odovzdať. Viac si ani nemôžem priať, toto je niečo, čo z čísiel predaja nevyčítate a žiadna suma vám to nevynahradí.
Pre koho sú tvoje knihy určené? Kto sa v nich podľa teba najviac nájde?
Väčšinu mojej tvorby tvoria romanticko-erotické romány, preto by bolo vhodné, keby ich čítali čitateľky až od 18 rokov, ale pri knihách to neustrážim a už mi písali aj mladšie čitateľky, že netrpezlivo čakajú na ďalšiu moju knihu. Aj preto sa snažím písať šteklivé scény tak, aby som sa za ne nemusela hanbiť a vsádzam na kvalitu, nie kvantitu.
Inak pri knihách, či už mojich, alebo ktorýchkoľvek, neexistuje vekové ohraničenie. Ja mám čitateľov aj medzi mužmi a medzi čitateľkami aj mamičky, aj dôchodkyne. Za každého jedného som veľmi vďačná a verím, že každý sa nájde v niečom, lebo bez ohľadu na vek, do postáv vkladám ľudskosť a majú tie isté problémy, ktoré môžu postretnúť kohokoľvek z nás. Aj keď väčšinou vo veku medzi 20 až 40 rokov.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Čím sú podľa teba tvoje knihy a príbehy jedinečné? Prečo by si človek mal kúpiť práve tvoju knihu?
Snažím sa písať ich tak, aby ma bavili aj ako čitateľa. A ako čitateľ si chcem oddýchnuť, zabaviť sa, prípadne sa niečo naučiť, zamyslieť sa nad životnými hodnotami a ujsť od reality. Do mojich príbehov vkladám aj veľa z toho, čo ma naučilo cestovanie, a konkrétne miesta, ktoré som navštívila (ako Malajziu do knihy Rozhodnutie), takže ak niekto rád cestuje a nechce pritom vystrčiť päty z domu, aj ten si príde na svoje.
Zákulisie samovydávania je zasa trochu náučné a motivačné, preto môže každému pomôcť k tomu, aby si plnil svoje sny a nevzdával sa pri prvom probléme.
Od kníh je to vlastne iba krôčik k písaniu aj rôznych článkov. Nechcela si niekedy pracovať v nejakom médiu alebo ako novinárka?
Premýšľala som nad tým, ale stačí mi, že občas si musím sama písať PR články, keďže nemám žiadneho manažéra a som všetkým v jednej osobe. Tým som si to vyskúšala a viem, že najviac mi sedí písanie príbehov, beletrie. Zároveň si uvedomujem, že novinárčina je veľmi náročné a pre mňa príliš oficiálne písanie.
Aspoň teda vtedy, keď ju niekto robí poriadne a ja by som nič nechcela robiť polovičato. Ja potrebujem pri písaní slobodu a hranice, ktoré môžem kedykoľvek prekročiť, inak by moja vášeň pre túto činnosť výrazne ochladla.
Stretla si sa už aj s negatívnymi ohlasmi? Ako si na ne zareagovala? Aká kritika ťa posúva vpred a od koho?
Samozrejme, hovorí sa, že kým nemáš hejterov, niečo nerobíš dobre. Na tých neplytvám energiou, ale veľmi vítam konštruktívnu kritiku. A je jedno, či od nejakého vypísaného spisovateľa, alebo od bežného čitateľa. Napokon, práve pre tých bežných čitateľov píšem, preto chcem vedieť, čo môžem urobiť lepšie, aby mali z mojej tvorby lepší zážitok.
Čo mi bolo v prvých knihách vytýkané, tomu som sa pri tých ďalších pokúsila vyhnúť. Dnes viem aj sama, čo som vtedy robila zle, no som veľmi vďačná, že mi to mal kto povedať a upozorniť ma na to. Učíme sa celý život a pri písaní to platí dvojnásobne.
Kto je tvoj spisovateľský vzor? Aká je tvoja obľúbená kniha?
Mám vzory skôr v mojom žánri a zo zahraničných je pre mňa veľkou majsterkou Colleen Hoover. K napísaniu série ma zasa inšpirovala Samantha Young a k odhodlaniu písať ma priviedla tvorba od našej Moniky Wurm. Práve pri jej knihe som zistila, že slovenskí autori sa môžu vyrovnať tým zahraničným, len sa o tom veľmi nehovorí. A to je škoda.
Čo robíš keď práve nepíšeš? Ako relaxuješ?
Ak za relax považujeme aktívny oddych (lebo ten v pravom zmysle slova je u mňa iba spánok), tak rada čítam, milujem hudbu a cestovanie, stretávam sa s priateľmi a rodinou, alebo si pozriem dobrý film. Oddych od bežnej rutiny je pre mňa najmä to cestovanie, ktoré mi momentálne veľmi chýba a teším sa, keď sa cestovný ruch bude môcť vrátiť do prevádzky. Dovtedy si možno zmenším resty voči nášmu krásnemu Slovensku, ktoré ešte nemám veľmi pochodené.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Nie je náročné keď sa ti prelína nereálny svet v knihách s tým reálnym? Predsa len, v tých knihách to môže vyzerať všetko tak zaujímavo a vzrušujúco.
Ak to myslíš tak, že či sa mi ten môj zdá nudný alebo nezáživný, tak nie. Pokiaľ by som nebola spokojná s vlastnou realitou, tá v knihách by ma šťastnou nespravila. Neviem, ako to majú druhí autori, ale u mňa je to vyvážené. Hnev z písania si ešte neodniesol nikto z mojich blízkych, ale boli časy, kedy som nevedela skĺbiť všetky povinnosti s písaním a prácou a takmer som vyhorela.
Aj preto som napísala knihu Zákulisie samovydávania a odvtedy som trochu zmenila nastavenie. Najväčšie vzrušenie pre mňa predstavuje cestovanie a z neho zasa čerpám pri písaní, takže je to vzájomné prepojené a nič by som na tom nemenila.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Pocítila si niekedy nejaký konkurenčný boj?
Pocítila, pretože asi ako v každej oblasti medziľudských vzťahov, aj v knižnom svete sa nájde závisť či zbytočná rivalita. Ale ja skôr vsádzam na vzájomnú pomoc. Aj vo svojej knihe spomínam, že konkurenciu medzi autormi beriem skôr ako zdravú výzvu. Inšpirujem sa od lepších a pracujem na sebe, aby som sa im mohla vyrovnať, alebo aspoň priblížiť.
Môžeme sa učiť jeden od druhého a keďže knihy nie sú rožky, nemusíme sa predháňať, kto upečie chutnejší produkt. Varíme predsta rôzne príchute pre čitateľov, ktorí dajú mnohokrát šancu aj slanému, aj sladkému.
A odkedy som spoznala moju spisovateľskú spriaznenú dušu Baju Dolce, tak už viem, aké to je môcť po prečítaní knihy od obľúbenej autorky zavolať priamo jej a rozobrať s ňou príbeh, ktorý si právom ukradol môj čas aj srdce. Taká konkurencia je na nezaplatenie a som za ňu vďačná.
Aké sú tvoje ambície na najbližších 5 rokov?
Ja si dávam menšie i väčšie ciele a teším sa aj z malých úspechov, preto aktuálne nemám nejaké obrovské míľniky, ktoré musím dosiahnuť. Čo sa týka kníh, mám v hlave ešte námety na minimálne desať príbehov.
Takže ak zostaneme pri dvoch knihách ročne, ambície sú jasné. Pokiaľ sa pritom podarí dostať knihy aj na zahraničný trh, nebudem sa sťažovať. Radšej priložím ruku k dielu a naďalej budem posúvať hranice svojej komfortnej zóny.
Zdieľať na