#Občan Kane je bez diskusie jedno z najzásadnejších diel svetovej kinematografie. Biografická rekapitulácia životných osudov fiktívneho tlačového magnáta v podaní Orsona Wellesa priniesla viacero inovatívnych metód, pričom niektoré sa využívajú dodnes. Film sa aj napriek svojim kvalitám stretol s finančným neúspechom.
Mohol za to hlavne William Randolph Hearst, ktorým bol celý príbeh inšpirovaný. Vo svojom novinovom impériu totiž zakázal o diele písať. Malou satisfakciou bol aspoň zisk jedného Oscara (z devatich nominácií). Bol za scenár a Welles ho dostal spolu s Hermanom J. Mankiewiczom. A práve o ňom je snímka Mank, ktorú nájdeš na Netflixe.
Alkohol a najlepší scenár kariéry
Režisér David Fincher prináša pohľad do predprodukčného procesu tvorby ikonického Občana Kanea, ktorý sa venuje hlavne tvorby scenára Hermanom Mankiewiczom, v Hollywoode známym aj ako Mank. Ten má sklony k alkoholizmu a často sa nedokáže ovládať. Aj tak je rešpektovanou súčasťou americkej továrne na sny a on si to plne uvedomuje.
Termín odovzdania scenára sa blíži a s ním sa ozýva nielen démon vo fľaši, ale koniec koncov aj celá hollywoodska smotánka, ktorá v ťažkých časoch nechce na plátne vidieť príbeh inšpirovaný (v tom čase) životom ťažko skúšaným Williamom Randolphom Hearstom.
Famózny Gary Oldman
Hneď na začiatok musím povedať, že Fincher nakrútil vynikajúce dielo, ktorému venoval mimoriadnu pozornosť. A to hlavne skrz to, že scenár k filmu napísal jeho otec Jack, ktorý zomrel pred 17 rokmi. Rozhodne by si nemal čakať film o vzniku Občana Kanea. Fincher totiž len prepája jeho význam so skutočnými postavami a udalosťami, ktoré Manka inšpirovali.
Každý k hercov doručil kvalitný výkon, aj keď mnohí z nich nemajú príliš veľa priestoru na to, aby si ukradli scénu pre seba. Celý príbeh ťahá hlavne Gary Oldman, ktorý bude takmer určite útočiť na zlaté sošky. Tento herecký chameleón ukazuje, že s dobrým scenárom dokáže doručiť unikátny výkon, ktorý sa človeku vryje pod kožu. Rovnako keď na scéne objaví napríklad herec Tom Burke, je z neho naozaj cítiť Wellesa.
Pocta filmom 30. a 40. rokov
Nejde nespomenúť technickú stránku tohto diela. Fincher za kameru posadil Erika Messerschmidta, s ktorým prvýkrát spolupracoval na seriálovom Mindhunterovi. Oceniť treba prístup tvorcov, pretože snímka je naozaj čiernobiela (neexistuje farebná verzia), a teda nejde len o úpravu po nakrútení snímky, ako v prípade ostatných filmov posledných rokov.
A je to vidieť práve pri hre so svetlom. Fincher využíva typické prvky hollywoodskych filmov zo začiatku 40. rokov (stmievanie, lampy), ktoré dokonale dotvárajú historické zasadenie snímky. Citeľná je aj inšpirácia samotným Wellesom pri štýle vyrozprávania príbehu. Samozrejme, pridáva sa aj modernejší a rýchlejší strih, aby bol film dynamickejší. K tomu ešte doplň skvelú hudbu od známej dvojky Trent Reznor/Atticus Ross a výsledok je jednoducho odzbrojujúci.
Nie je pre každého
Prečo ťa teda Mank podľa mňa nebude baviť? Pokiaľ nie si milovník „starého nového Hollywoodu“, ktorý má napozerané aspoň tie najzásadnejšie klasiky, budeš mierne tápať. Pokiaľ sa k tomu pridá neznalosť postáv a udalostí, akými bol Hearst, veľká hospodárska kríza či nástup zvukového filmu, nehovoriac o pomeroch v Hollywoode („lacné horory nerobím, nie som Universal“), postavy vo filme sa pre teba stanú plochými.
Nevcítiš sa do nich, nebudeš rozumieť ich pohnútkam, a keďže Fincher nemá časť zastaviť sa a vysvetľovať, film ťa jednoducho začne nudiť a ty ho len horko-ťažko dopozeráš. Ak si sa však v odstavci vyššie nenašiel, priprav sa na vizuálne nádhernú jazdu do čias, kedy sa z Hollywoodlandu stával Hollywood.
Čaká ťa skvelý vizuál, vyšperkované dialógy i scény, pri ktorých budeš ledva dýchať (spomeňme hlavne večery u Hearsta). Mank nie je pre bežného diváka, ten nad ním len mávne rukou. Pokiaľ však vieš, do čoho ideš (a už teraz sa tešíš), sklamanie ťa rozhodne minie.
Hodnotenie: #####
PS: Na jednu stranu som vďačný, že vďaka Netflixu toto dielo mohlo konečne vzniknúť, no faktom zostáva, že filmy ako Mank si jednoducho pýtajú veľké plátno, ktoré by filmu ešte viac dodalo hĺbku. Práve toto uberá na výslednom dojme z celej snímky.
PS2: Film mal pôvodne vzniknúť už koncom 90. rokov a hlavnú rolu si mal strihnúť Kevin Spacey. Gary Oldman je vo filme úchvatný, no keď sa mi v hlave premieta predstava Spaceyho v úlohe Manka, som naozaj nadšený. Veľká škoda, že to dopadlo inak.
Zdieľať na