#Moria a oceány sú najviac nepreskúmanou časťou našej planéty. Samotné expedície na najtemnejšie miesta Zeme niekedy prekvapia aj samotných vedcov. Tak je tomu aj v prípade tohto výskumu, kedy odborníkov v hlbočine oceánu našli prítomnosť plynu dôležitého pre existenciu organizmov. Ako je to možné?
Odborníci v údive
Ak si si aj ty doposiaľ myslel, že prítomnosť kyslíka je samozrejmosťou len na súši, musíme ťa sklamať. Nedávny vedecký objav hovorí niečo celkom iné – takmer 4000 metrov pod hladinou oceánu objavil vedecký tím prítomnosť tohto vzácneho plynu.
Podľa portálu CNN bol tento záhadný jav pozorovaný ešte pred desiatimi rokmi na palube lode v odľahlej časti Tichého oceánu. Odborníkom sa to zdalo tak absurdné, že vedca Andrewa Sweetmana dokázali presvedčiť, že pri meraní došlo k poruche prístroja.
Záhadná produkcia
Hoci sa doteraz predpokladalo, že za produkciou kyslíka stoja organizmy, ktoré sú schopné fotosyntézy, ukázalo sa, že pravda môže byť niekde celkom inde. Tento typ organizmov, medzi ktoré sa radia napríklad rastliny, planktón či riady, dokáže využívať slnečné svetlo na výrobu kyslíka, no zároveň ho dokáže expedovať do hlbín oceánu.
Predpoklady minulých štúdií síce hovorili o tom, že organizmy žijúce v hlbine vody kyslík dokážu len spotrebovať, no výsledok najnovšej štúdie, ktorá bola publikovaná v Nature hovorí o tom, že je možné produkovať kyslík aj bez toho, aby prebehol proces fotosyntézy.
Prelomový objav
Ako informoval portál Live Science, vedcov šokoval najmä zdroj produkcie. Ukázalo sa, že malé zhluky kovov, za pomoci elektrolýzy, dokážu vyprodukovať tento vzácny plyn. Deje sa to v súhre morskej vody a elektrického náboja, ktorý dokáže štiepiť kyslík a vodík. Podľa známych informácií môže náboj pochádzať z rozdielu elektrického potenciálu medzi iónmi kovov v nájdených zhlukoch, čo vedie k reorganizácii elektrónov.
Tieto zhluky možno pozorovať v hĺbke 3 000 až 6 000 metrov pod hladinou oceánu. Skladajú sa z oxidov železa a mangánu, nie je nezvyčajnou prítomnosť aj kovov ako kobalt, nikel a lítium, ako aj prvky vzácnych zemín, napríklad cér, ktoré sa využívajú pri výrobe elektroniky a rôznych technológií.
„Aby sa na planéte mohol objaviť aeróbny život, musí byť prítomný kyslík a podľa našich poznatkov sa zásobovanie Zeme kyslíkom začalo s fotosyntetickými organizmami. Teraz však vieme, že kyslík vzniká aj v morských hlbinách, kde nie je svetlo. Myslím si preto, že sa musíme znovu zaoberať otázkami typu: kde sa mohol začať aeróbny život?“ uvádza odborník v štúdii.
Zdieľať na