#Kristína háčkuje pod vlastnou značkou Kikis, kde môžete nájsť krásne rukavice, čiapky, čelenky, pončá, svetre, ale aj roztomilé háčkované zvieratká. Jej šľachetné srdce sa však rozhodlo práve prostredníctvom háčkovania pomáhať rodinám v núdzi, a to konkrétne Centru pre rodinu v Nitre.
Sama ako matka štyroch ratolestí chápe zmysel a dôležitosť rodiny a všetok svoj zisk venuje práve na pomoc rodinám, ktoré sa ocitli v núdzi. Na otázku, prečo to celé robí, odpovedá jednoduchým mottom: Good is good! Ak sa chceš o tomto projekte dozvedieť viac a možno kúpou háčkovaného výrobku aj prispieť, určite čítaj ďalej. Dobrosrdečná Kristína ti rozpovie nielen to, ako sa dostala k samotnému háčkovaniu, ale aj to, prečo sa rozhodla takto pomáhať.
Kristína, tvoje motto znie „háčkované s láskou a pre radosť“. Kedy sa stalo háčkovanie tvojou láskou a ako si si k nemu našla cestu?
Presne tak „háčkované s láskou“. Každý môj projekt je pre mňa srdcovka. Veľmi ma teší, keď sú moje čiapky či rukavice hotové. V tom momente si predstavujem ich nových majiteľov, ale aj to, ako im háčkované doplnky sadnú. Verím že sa z toho tešia rovnako ako ja. Milujem veselú farebnosť, to je vidieť aj na mojich projektoch (úsmev).
Keď pracujem s priadzou, tak si doslova vychutnávam každé jedno očko, ktoré mi prejde rukami. Je to taká moja závislosť, relax, doslova a do písmena. Je to čas, ktorý venujem sebe. A užívam si ho, dokonca aj vtedy, keď musím niektoré projekty začínať zas a znova dokola, lebo nie som spokojná s výsledkom, tak aj vtedy si to vychutnávam. Prerábam vecičku dovtedy, kým si môžem povedať, super, tak toto by som si hneď obliekla aj ja. Až vtedy som so svojou prácou spokojná.
Množstvo mladých žien či mužov v dnešnej dobe netuší, ako háčkovať. Je to zložitý proces, alebo to zvládne každý, kto sa túži naučiť háčkovať?
Keď som bola malá, videla som moju babku háčkovať z tenkých nití dečky a obrusy s komplikovanými vzormi, teda vtedy mi to tak pripadalo (úsmev). Čudovala som sa, ako to môže vedieť spraviť a čo ju na tom môže baviť. Nikdy mi nenapadlo ju poprosiť, aby ma to naučila. A už vôbec by som si nebola pomyslela, že raz budem s háčikom narábať aj ja.
Určite sa to môže naučiť ktokoľvek. Dnes je na internete množstvo detailných návodov pre začiatočníkov. Ja som sa to tiež učila takto. Dokonca aj teraz, keď potrebujem pomôcť so vzorom, tak si jednoducho pozriem video. To, čo potrebujete, sú chuť a trpezlivosť – tej teda treba veľa, ale stojí to za to.
Na stránke robene.sk môžeme vidieť množstvo krásnych čapíc, čeleniek či rukavíc. Skúšaš upliesť aj nejaké iné kúsky, alebo radšej ostávaš verná tejto háčkovanej „klasike“?
S čapicami som začínala, je to taký jednoduchý kúsok. Postupne som skúšala zložitejšie vzory a pridávala som aj iné doplnky. Tak som prišla k čelenkám, rukaviciam. Rada skúšam nové veci, a tak som sa rozhodla pustiť aj do zložitejších kúskov ako sú pončá či svetre. Hoci je to časovo veľmi náročné, aj takéto výrobky môžete nájsť v mojej háčkovanej ponuke.
K čomu som sa nikdy nedostala, sú hračky – na tie malinké ručičky, ušká a ňufáčiky som nemala trpezlivosť. Raz som urobila psíka pre môjho syna, vtedy som si hovorila, to radšej 10 svetrov (smiech). Tak sa do toho pustila moja mamina.
Čo pre teba predstavuje háčkovanie? Je to pre relax, tradícia starých mám alebo v tom vidíš celkom iný rozmer?
Je to pre mňa spôsob, ako sa odreagovať od všetkých mojich povinností. No zároveň je za tým aj čosi navyše. Moje projekty sú zároveň spôsobom, ako pomáhať iným.
Kristína, tvoj štýl prezentovania výrobkov je naozaj veľmi veselý, optimistický a osobitý. Si aj v každodennom živote takáto pozitívna osoba?
Presne tak, moje projekty sú pestré, veselé a plné života. Mám veľmi rada farebnosť, je pre mňa prejavom radosti. Ako každý, aj ja mávam ťažké dni, no v mojom srdci je pokoj. Ten vychádza z mojej osobnej skúsenosti, ktorú by som interpretovala jednoduchým výstižným heslom: God is good. Každý deň, keď sa modlím, tak nielen za druhých, ale aj za seba, aby moje srdce ostalo pokojné a radostné.
Na tvojich fotografiách často vidíme tvojho usmievajúceho synčeka. Ako zvládaš skĺbiť povinnosti mamy a popri tom háčkovať?
Na fotkách je ten najmladší synátor, no mám štyri deti. Najstaršia je dcéra a potom traja chlapci. Háčkovať popri deťoch neviem. Cez deň som jednoducho mama. Na háčkovanie som mala čas, keď najmladší cez obed spal a ostatní boli ešte v škole alebo až večer popri filme. Teraz som však nastúpila do práce a na háčkovanie mám už menej času ako kedysi. No stále hľadám spôsob, ako stíhať všetky tieto povinnosti. Háčik a priadza už totiž na mňa z košíka smutne pozerajú (úsmev).
Pri značke Kikis stojí na tvojom profile aj titulná fotografia s nadpisom „Ďakujeme za podporu, centrum pre rodinu“. Môžeme teda prostredníctvom kúpy tvojich výrobkov podporiť aj zmienené centrum pre rodinu?
Presne tak, moja značka Kikis vzikla na podporu rodín v núdzi. Inšpirovala ma k tomu moja kamarátka, ktorá ochorela na rakovinu a zostal pripútaná k vozíčku. Ich život sa obrátil hore nohami a ja som hľadala spôsob, ako im pomôcť.
Centrum pre rodinu v Nitre sa okrem iného venuje aj pomoci rodinám, ktoré sa ocitnú v núdzi a ujali sa aj mojej kamarátky. To ma nabádalo niečo urobiť. Kikis je môj spôsob pomoci. Všetko, čo za moje projekty dostanem, ide priamo na účet centra a oni to posúvajú k tým, ktorí to potrebujú. Môj vklad je môj čas a moje výrobky.
Prezradíš nám o tomto centre viac?
Centrum pre rodinu v Nitre je občianske zduženie, ktorého zámerom je poskytnúť preventívne, vzdelávacie, sociálne, voľnočasové, charitatívne i poradenské opatrenia, ktoré prispievajú k budovaniu funkčných rodín. Ponúkajú aktivity, ktoré posilňujú medzigeneračné väzby a vzájomnú solidaritu.
Na aké projekty organizované centrom pre rodinu si doposiaľ najviac hrdá?
My osobne sme využili ich projekt Sara, je zameraný na pomoc a podporu rodiny a formáciu mladého človeka. Študenti pracujú na báze dobrovoľníctva a získavajú praktické skúsenosti pri starostlivosti o deti, posilňuje to ich zmysel pre zodpovednosť.
Prijatím dobrovoľníka do rodiny dávame vlastným deťom skutočný príklad vzájomnej pomoci a spolupatričnosti. Nám tak pomáhali dve študentky s vyzdvihovaním detí zo školy. V čase, keď som ja zo zdravotných dôvodov nemohla a manžel musel byť v práci. No pre mňa je víťazným projektom práve pomoc rodinám, do ktorého prispievam aj ja cez Kikis.
Kristína, máš nejaké plány či produkty, ktoré by si časom chcela zákazníkom predstaviť?
Mám (úsmev). Napriek tomu, že sa výrobe hračiek nevenujem, sú už dostupné aj na Kikis. Moja mamina sa pustila do ich výroby a venuje ich, pretože aj ona chce pomáhať. Už má vyrobenú celú kopu medvedíkov, psíčkov, žirafiek a mnoho iného. Najnovšie máme aj pyžamkožrútov.
Ak sa ti výrobky Kikis páčia, môžeš si ich zakúpiť priamo TU!
Zdieľať na