Kto bol Mansá Músa? Tento cisár z Mali vlastnil bohatstvo väčšie a žiarivejšie ako samotné slnko

Mansá Músa

Kto bol Mansá Músa? (Zdroj: wikimedia.org)

#Uvažoval si niekedy o bohatstve, ktoré siahalo až za hranice tvojho chápania? Zabudni na dnešných technologických miliardárov. Majetok cisára z Mali bol príliš obrovský na to, aby bolo možné si ho vizualizovať, či sa mu vyrovnať – toľko toho vlastnil Mansá Músa I. Kto to bol a čo spravil preto, aby sa do histórie zapísal ako najbohatší muž vôbec?

Vizitka:

Meno: Mansá Músa Keita I
Dátum narodenia: okolo roku 1280
Miesto narodenia: ríša Mali
Charakteristika: cisár a najbohatší človek v histórii ľudstva

Bohatší ako Musk či Bezos

Tento Africký cisár žijúci v 14. storočí je najbohatším človekom v histórii. Žiaden Jeff Bezos či Elon Musk. Hoci dnešný boj o titul najzámožnejšieho človeka na Zemi je často o súperení generálnych riaditeľov svetových spoločností, ako sú Apple, Tesla či Facebook, Músa – aj napriek tomu, že žil pred stovkami rokov – má s nimi spoločného oveľa viac, než si myslíš.

Vládcom impéria sa stal nečakane po svojom bratovi. Ten sa záhadne stratil na ceste, kde hľadal okraj Atlantického oceánu. Músa prevzal vládu v čase, keď sa európskym národom veľmi nedarilo, no ríša Mali prekvitala vďaka zdrojom soli a zlata. Práve tohto drahého kovu tam bolo v tom čase najviac na svete. Ríša sa pod ním rozrastala a kým bol Musa na tróne, rástlo aj ekonomické postavenie jeho občanov.

Mansá Músa
Músa a jeho sprievod do Mekky (Zdroj: Flickr/Keidi Awadu)

Egypt sa vďaka nemu topil v zlate

Ako oddaný moslim sa vydal v roku 1324 na hadždž – cestu do Mekky. Necestoval však sám. Vyše 6000-kilometrovú púť absolvoval s karavánou, ktorá zahŕňala desaťtisíce vojakov, otrokov a bavičov nesúcich zlaté palice, zahalených do brokátu a perzského hodvábu. Sprevádzal ich dobytok a desiatky tiav, z ktorých každá mala vyše 100 kilogramov zlata v postroji.

Vtedajší egyptský vládca Al-Nasir Muhammad ponúkol Músovi a jeho sprievodu ubytovanie, za čo sa mu bohato odvďačil. Músova štedrosť a nákupy zahraničného tovaru zanechali ulice Káhiry posiate zlatom. Ľudia boli spočiatku nadšení, no cisárove zlaté dary v skutočnosti znehodnotili menu v Egypte a ekonomika utrpela. Trvalo 12 rokov, kým sa situácia ustálila. Músa spôsobil Egyptu „škodu“, ktorá by sa dnes dala vyčísliť na 1,3 miliardy eur.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa M A R I O | Eco-Explorer (@mariorigby)

200 kg zlata za mešitu

Músa počas svojho života dobyl viaceré územia v Afrike a dnes by jeho ríša predstavovala rozlohu Senegalu, Mauretánie, Mali, Burkiny Faso, Nigeru, Nigérie, Čadu, Gambie, Guiney-Bissau a Pobrežia Slonoviny spolu. Cesta zo severu na juh tohto územia podľa dejepiscov trvala štyri mesiace. Okrem podpory umenia a architektúry Músa financoval školy, knižnice a mešity. Mesto Timbuktu sa čoskoro stalo jednou z najprestížnejších metropol a prosperujúcich centier obchodu, vzdelanosti a náboženstva.

V Timbuktu dal postaviť Djinguereberovu mešitu, ktorú navrhol andalúzsky architekt Abu Es Haq es Saheli. Kráľ mu za to zaplatil 200 kg zlata, čo dnes predstavuje skoro 7,3 milióna eur. Stavalo sa z pálených tehál, ktoré v tej dobe neboli zvyčajným stavebným materiálom. Mešita bola známym vzdelávacím centrom pre moslimov z celého sveta a zároveň aj skladom pre milión rukopisov. Z Mekky tam dokonca priviedol priamych potomkov proroka Mohameda.

Málo známy príbeh

Bohatému kráľovi sa často pripisuje zrod tradície vzdelávania v západnej Afrike, hoci je jeho príbeh málo známy. Povesť o Músovom bohatstve a vplyve sa mimo Afriku rozšírila až po jeho púti do Mekky. Keď v roku 1337 vo veku 57 rokov zomrel, impérium zdedili jeho synovia, ktorí ho nedokázali udržať pokope. Dokonca je zobrazený v katalánskom atlase z roku 1375 ako drží cisársky zlatý glóbus. Aj to znamenalo, že legendy o ňom žili dlhé roky po jeho smrti.

Od množstva prírodných zdrojov, ktoré kultivoval, až po rast a rozvoj komunít, ktoré zanechal, je takmer nemožné vyčísliť jeho bohatstvo. Hoci niektorí odborníci tvrdia, že sa blížilo k viac ako 355 miliardám eur. „Rozľahlosť jeho pôdy a materiálneho majetku je nepochopiteľná,“ vysvetľuje profesor histórie Rudolph Ware z University of Michigan, „predstavte si toľko zlata, koľko by len mohla ľudská bytosť vlastniť, a zdvojnásobte ho. Toto je najbohatší chlap, akého ste kedy videli.“


Ešte viac zaujímavých noviniek, rozhovorov, módy, kvízov, vtipov a inšpirácie? Poď k nám na Instagram!

Zdroj: nationalgeographic.org, hashtag.sk
Odporúčame