#Ján Jesenius sa zapísal do histórie ako prvý človek, ktorý vykonal prvú verejnú pitvu v českých krajinách. Bol priekopníkom v medicíne a anatómii. Je po ňom pomenovaná planétka a aj lekárska fakulta. Ak ťa nudia seriózne výklady z kníh a chceš spoznať našich národných hrdinov cez odľahčenú optiku, čítaj ďalej.
Vizitka:
Celé meno: Ján Jesenius, Ján Jesenský, Ján z Jesenu
Dátum a miesto narodenia: 27. decembra 1566, Vroclav, Poľsko
Charakteristika: lekár, politik, filozof, autor vedeckých spisov
Významný čin: prvá verejná pitva ľudského tela v českých krajinách
Dátum a miesto úmrtia: 21. jún 1621, Praha
Očarila ho antika a bylinky
Už ako malého chlapca ho očarila príroda. Jeho matka umrela, keď bol ešte dieťa a jeho výchovu zobrala do rúk stará mama, ktorá bola bylinkárkou. Často spolu chodili na dlhé prechádzky v prírode, kde objavoval svet okolo seba, zbieral kamienky a predovšetkým bylinky.
Nepozoroval iba prírodu, ale aj ľudí. Bol očarený všetkým naokolo. Keď vyrástol a študoval medicínu, tak sa nadchol pre renesanciu a humanizmus. Náš pozemský život chápal predovšetkým ako prípravu na to, čo príde po ňom. Svojim myšlienkam ostal verný až do konca a statočne ich obhajoval.
Kto bol Ľudovít Štúr? Multitalentovaný bohém s vlažným vzťahom k ženám ypsilon nechcel
Na začiatku mal problém s uznaním doktorátu z filozofie
Svoje vzdelanie získal na univerzite vo Wittenbergu. Neštudoval tam iba jeden odbor, ale dokonca dva súčasne – lekárstvo a filozofiu. V štúdiách pokračoval na univerzitách v Lipsku a aj v Taliansku. Doktorát z medicíny obhájil bez väčších problémov a vďaka svojej práci o ochorení žlče po trojdennej zimnici sa stal lekárom.
Medicínu miloval, keďže o nej povedal toto: „Veď ona je najskvelejšia zo všetkých vied a umení, riadi kormidlo verejného blahobytu, bráni život a napráva poškodené.“ V tom istom roku získal aj doktorát z filozofie, s ktorým to ale nebolo vôbec také jednoduché. Padovská univerzita bola katolícka, a preto mu ho ako evanjelikovi neuznala. Podarilo sa mu to až na pražskej spolu s prácou o nároku na odpor proti tyranom, kde jasne ukázal svoje humanistické myšlienky.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Vykonal prvú verejnú pitvu v českých krajinách
Raz sa zoznámil so slávnym astronómom Tychom de Brahe a ten ho pozval do Prahy, kde v tom čase ešte neexistovala lekárska fakulta a práve preto chcel využiť návštevu naplno. Vo Wittenbergu robieval pitvy, tak sa rozhodol jednu vykonať aj v Prahe. Bola to prvá verejná pitva. Pitval telo obesenca.
Jej opis vydal v deviatich prednáškach a výrazne tým prispel k rozvoju anatómie. Neskôr predviedol niekoľko pitiev a venoval sa skladbe orgánov. V Prahe sa mu veľmi zapáčilo a veľa tam písal. Po morovej epidémii vydal knihu o tom ako predísť tejto nákaze. Ďalej sa venoval krvi a dvadsať rokov pred objavením krvného obehu upozorňoval na to, že krv je ukazovateľ chorob
Kto bol Pavol Országh Hviezdoslav? Veľký spisovateľ, ktorý rebeloval už na strednej a miloval mašle
Pracoval aj pre kráľov
To, že je šikovný a kvalitný sa rýchlo rozkríklo. Netrvalo dlho, kým sa to dostalo do uší kurfistovi (kniežaťu) Fridrichovi Williamovi z Drážďan. Povolal ho na svoj dvor, ale tam sa dlho neohrial, keďže bol povolaný na univerzitu kde študoval, aby sa stal prednášajúcim.
Šlo mu to vraj fantasticky a o rok dostal na starosť katedru anatómie a botaniky. Jeho kariérny rast pokračoval. Stal sa dekanom a zakrátko aj rektorom univerzity. Učenie sa mu očividne zapáčilo, lebo od roku 1600 prednášal aj v univerzite v Prahe.
Ani tam sa dlho neohrial a o dva roky nastúpil do služby k cárovi Rudolfovi ll. Habsburskému. Stal sa jeho osobným lekárom. Po šiestich rokoch prešiel do služieb jeho brata Rudolfa ll. Mateja. Ján ho sprevádzal všade a bol s nim na všetkých jeho cestách.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Bol popravený v Prahe
Protestoval proti zvoleniu Ferdinanda ll. za uhorského kráľa v Bratislave a nedopadlo to práve podľa jeho predstáv. Zatkli ho a následne previezli do Viedne, kde ho niekoľko mesiacov väznili. Keď po bitke na Bielej hore na český trón nastúpil Ferdinand ll. Habsburský, bol znovu zatknutý a odsúdený na smrť.
Popravili ho spolu s ďalšími 27 ľuďmi na Staromestskom námestí v Prahe. Najskôr mu vyrezali jazyk a hlavu mu zavesili na Staromestskej veži. Dodnes ale nevieme, kde sú jeho pozostatky. Zaujímavosťou je, že so svojim katom sa dobre poznal, lebo práve on mu dodal obesenca na jeho prvú pitvu.
Zdieľať na