#S Alexandrom Veľkým si sa určite stretol už na základnej škole. Bol snáď najznámejší macedónsky panovník, veľký dobyvateľ a mimoriadne dobrý stratég. Aj keď dobyl územia, ktoré sa tiahnu od Grécka až po dnešnú Indiu, nedokázal odolať sile lásky zo strany svojho priateľa. Zomrel v pomerne mladom veku a ani po smrti nedal spávať mnohým historikom.
Vizitka
- Celé meno: Alexander Macedónsky (alebo Alexandros Macedónsky, resp. Alexander III.)
- Dátum a miesto narodenia: niekedy medzi 20. a 30. júlom 356 pred n. l., Pella (dnešné Grécko)
- Dátum a miesto úmrtia: 10. jún 323 pred n. l., Babylon (dnešný Irak)
- Charakteristika: macedónsky vojvodca, kráľ a dobyvateľ
- Významné činy: vytvoril ríšu, ktorá sa rozprestierala od Macedónska až do Egypta a Indie; rozšíril helenistickú kultúru; založil známe mesto Alexandria v Egypte; výrazne ovplyvnil beh starovekých dejín
Rýchly nástup na trón
Alexander sa narodil v roku 356 pre Kristom v meste Pelle v Macedónsku, no geograficky na území dnešného Grécka. Bol synom kráľa Filipa II. a Olympie, dcéry epirského kráľa. Už ako 13-ročného ho začal učiť slávny Aristoteles, ktorý v ňom vzbudil záujem o filozofiu, medicínu a vedu. Keď mal Alexander 14 rokov, teda v roku 340 pred n. l., zaútočil jeho otec na Byzanciu. Alexander sa tak stal správnom macedónskej ríše.
Po sporoch s Filipom odchádza jeho žena Olympia žiť do Ilýlie, no Alexander sa s otcom uzmieril, a preto ostal žiť v Macedónsku. Keď Filipa v roku 336 pred Kristom zavraždili, jeho syn sa dostal na trón bez väčšieho odporu a ako 20-ročný začína vládnuť krajine, ktorá sa má čoskoro stať doteraz najväčšou, akú kedy svet videl.
Odplata a začiatky dobývania Perzie
Ešte v prvý rok svojho vládnutia dal Alexander popraviť všetkých princov z Lynkestisu, ktorí údaje stáli za otcovou vraždou. Po roku svojej vlády začal ťaženie na Grécko, o ktorom sníval už jeho otec. Netrvalo dlho a dobyl významné prístavné mestá. Atény sa napokon vzdali a nevzdorovali. Alexander je známy tým, že neničil staré pamiatky. Macedónsko začalo okupovať východné brehy Egejského mora.
Ďalšia krajina, ktorú Alexander dobyl, bola Perzia – skrývalo sa v nej ohromné bohatstvo a navyše bol Alexander dlžný za grécku výpravu. Dobývanie začalo v roku 334 pred Kristom, keď spoločne s gréckou armádou prekročil na jar Dardanely s približne 50-tisíc mužmi, pešiakmi aj jazdcami. V jeho radoch sa nachádzali aj lukostrelci, falagna, oštepári, kopijníci a kavaléria – jeho eso v rukáve.
Už za mestom Ílion (ako sa vtedy nazývala Trója) ho čakala jeho bitka s perzskou armádou. Tá však dlho nevzdorovala a Alexandrovou korisťou boli dve tisícky zajatcov, ktorých poslal späť do Macedónska. Takto sa mu otvorili brány k Malej Ázii. Ešte tej zimy, na prelome rokov 334 a 333 pred n. l., Alexander dobyl územie západnej Malej Ázie.
Podmanenie Egypta a Mezopotámie
Alexander pomaly postupoval smerom na juh, až sa v novembri 332 pred Kristom dostal do Egypta. Nebolo tu však príliš čo dobývať. Ľudia ho vítali ako svojho vysloboditeľa, pretože krajina bola pod správou Perzie. Úlohy rozdelil nasledovne – Egypt mali spravovať grécki úradníci, zatiaľ čo jeho armáda stále ostala v správe macedónskych veliteľov.
Počas svojho pobytu založil mesto Alexandria, ktoré od mora chránil ostrov Faros. Legendy hovoria o jeho putovaní na juh Egypta, kde sa mal dostať k orákulu a radiť sa s bohmi o úspechu svojej výpravy. Tak vznikli mýty o tom, že bol synom Dia, najvyššieho boha gréckej mytológie. Ide však, samozrejme, len o legendy. Na jar roku 331 pred Kristom začali prípravy na postup do Mezopotámie. Podmanením Egypta získal Alexander správu nad celým územím východného pobrežia Stredozemného mora.
Miesto toho, aby sa plavil do Babylonu po rieke, zvolil peší postup. Putoval spoločne s armádou popri rieke Tigris. Rozhodujúca bitka sa odohrala koncom októbra toho roku a macedónsky kráľ obsadil aj mesto Babylon a vlastne celú provinciu. Mezopotámia sa vzdala pomerne rýchlo a do roku 330 pred n. l. stihol znova napadnúť Perziu a vypáliť Xerxov palác. Po dobytí hlavného mesta Médie poslal Alexander tesálskych a gréckych spojencov domov a odteraz začína viesť čisto osobnú vojnu.
https://www.instagram.com/p/B7vQmnfBl6i/
Prenasledovanie kráľa
Alexander začína prenasledovať kráľa Dareiosa III. Aj napriek tomu, že Perzia už patrí jemu, kráľ je na úteku. Ten sa napokon ukryl k príbuznému Bessosovi, ktorý ho však zajal a chcel s Alexandrom vyjednávať, zrejme o vlastný život. Macedónsky kráľ však nereagoval a Bessos sám zabil Dareiosa, čím si sám určil ortieľ smrti.
Tento hlúpy krok Alexander využil na to, aby získal nielen perzské územie, ale aj priazeň ľudu. Využil vraždu Dareiosa a poštval Peržanov proti Bessosovi. Ten utiekol do mesta Baktria, ktoré však onedlho padlo a Alexander nariadil Bessosa zbičovať. Príčina jeho smrti nie je úplne známa, no zomrel buď na následky ukrižovania alebo rozštvrtenia – zdroje sa v tomto bode líšia.
Dobývanie Indie
Po kompletnom obsadení Perzie sa Alexander rozhodol svoju ríšu rozšíriť ďalej na východ. India sa v tých časoch rozprestierala od územia dnešného Afganistanu. Pre Európanov išlo o mýtickú krajinu, o ktorej nič nevedeli. Prvý útok prišiel začiatkom roka 326 pred n. l., keď armáda prenikla do Kábulu (vtedy súčasť Indie). Alexander tu nemal zľutovanie ako v Grécku či v Egypte a ničil mestá aj ich ľud.
Kvôli nepriazni tunajšieho počasia však nedokázal dobyť celé územie vtedajšej Indie. Zlomový bod nastal pri rieke Hydaspes, kde síce Indovia prehrali, no o život údajne prišiel aj Alexandrov kôň. Kráľ chcel postupovať na východ, no muži odmietali ísť ďalej. Alexander bol síce frustrovaný, no napokon dal povel na návrat do Perzie. Späť sa vydali južnou časťou Malej Ázie.
Počas výpravy späť bol Alexander zasiahnutý šípom pri Multane. Aj keď prežil, následky tohto zranenia ho trápili až do smrti. Pochodom späť prechádzala armáda cez indické oblasti a neútočila na žiadne dediny ani obyvateľstvo. Návrat cez gedroskú púšť si vyžiadal straty, no išlo o najkratšiu cestu späť do Perzie.
Nová Alexandria a kráľova smrť
Keď sa Alexander úspešne vrátil, založil v Perzii rovnomenné mesto ako pred výpravou v Egypte. Dnes sa volá Golashkerd. Alexandrova armáda sa postupom na západ postupne rozpadáva, keďže kráľ dovolil svojim druhom vrátiť sa do Grécka. V roku 324 pred Kristom zomiera Hefaistion, podľa mnohých zdrojov Alexandrov dlhoročný milenec. Jeho lekárov dá okamžite popraviť a priateľovi vystrojí majestátny pohreb.
Na začiatku roka 323 sa macedónsky kráľ vracia do Babylonu, aby tu prežil posledné mesiace svojho života. Mal nalomené zdravie a pred smrťou dal vymenovať svojho priateľa za poloboha. Nasledujúci ceň vážne ochorel na horúčku a 10. júna 323 pred n. l. umrel v Nebukadnesarovom paláci v Babylone.
O jeho smrti kolujú mnohé reči. Najrozšírenejšia je smrť zapríčinená spomínanou chorobou. Mnohí však hovoria, že mohlo ísť aj o neskoršie následky malárie, ktorú pred desiatimi rokmi prekonal, otravu v jedle alebo víne či dokonca vraždu. Alexander bol pochovaný v sarkofágu a jeho hrob údajne navštívil aj sám Cézar. Po jeho smrti mu milenka Roxana (pre mnohých údajná vrahyňa) porodila syna Alexandra IV., ten bol ale zavraždený ešte v detskom veku. Alexandrova línia i príbeh veľkej ríše týmto činom končí.
Ešte viac zaujímavých noviniek, rozhovorov, módy, kvízov, vtipov a inšpirácie? Poď k nám na Instagram!
Zdieľať na