#Sériový vrah Ivan Roubal je aj 6 rokov po smrti a dvoch desaťročiach po jeho vyčíňaní vďačnou témou pre média. V novembri napríklad uzrela svetlo sveta trojdielna miniséria od VOYO Originál Případ Roubal, ktorou aj naši susedia prispeli do aktuálneho trendu true crime príbehov. Rovnako ako v prípade známych zahraničných vrahov, ani u Roubala nie je známy presný počet obetí, no je pravdepodobné, že ich bolo viac ako päť. S jeho činmi sa spája aj niekoľko nepodložených teórií vrátane tej, že svoje obete hádzal vietnamským prasatám, ktoré choval na svojom statku, idylicky nazvanom Pohádka.
Usadlosť Pohádka a prvé obete
O Roubalovom detstve a dospievaní sa toho veľa nevie. Podľa vlastných slov, jeho otec najprv slúžil Štátnej bezpečnosti ako major, no potom vraj odišiel na hrad lúštiť šifry, zatiaľ čo jeho matka bola učiteľkou. Zmaturoval na strednej poľnohospodárskej škole a vystriedal niekoľko zamestnaní, vrátane strojvodcu, zootechnika a drevorubača (čo sedí aj k jeho priezvisku). Zaujímavým môže byť fakt, že až do konca osemdesiatych rokov bol členom náboženského spolku Svedkov Jehovových, neskôr inklinoval k okultizmu a mystike. Hovorí sa aj o jeho prepojení s mafiou.
Počas privatizácií si začiatkom 90. rokov prenajal statok Christelhof pri obci Čachrov. Poľnohospodárska usadlosť bola značne schátraná a bez elektrickej energie. Roubal mal však s pozemkom svoje plány. Pôvodne tu plánoval chovať jelene, no nedostal k chovu povolenie, takže sa uspokojil aj s prasatami a sliepkami. Napriek tomu si časom z usadlosti vybudoval vlastné obydlie, ktoré premenoval na Pohádku.
So statkom sa spájala aj aura temnej minulosti, ktorá je podľa niektorých poznačená čarodejníctvom, šialenstvom pôvodných obyvateľov a samovraždami. To všetko možno prilákalo aj Roubala, pričom jeho vlastná prítomnosť a činy zlovestnú auru miesta len zosilnili a dnes je Pohádka skutočnou pohádkou pre lovcov záhad a milovníkov nadprirodzených úkazov.
Na tomto mieste sa spoznal aj s podnikateľom Františkom Heppnerom a jeho ruskou priateľkou. Heppner chcel v týchto končinách vybudovať vodnú pílu. K tomu však nedošlo, lebo dvojica v decembri 1991 zmizla, údajne sa odsťahovali do Nemecka. Dovtedy bezúhonnému Roubalovi však prenechali celý pozemok vrátane už nasťahovaného nábytku a auta. Nábytok rozpredal, auto využíval pravidelne pre vlastnú potrebu. Heppnerove podnikateľské plány sa očividne nezlučovali s plánmi budúceho sériového vraha.
Pre zisk bol schopný čohokoľvek
V roku 1993 bolo v septiku neobývaného rodinného domu objavené telo taxikára Vladimíra Strnada. Ten bol nezvestný už od júla 1992. Jeho telo bolo v pokročilom štádiu rozkladu, takže spôsob smrti už nebolo možné určiť. Pátranie odhalilo, že Strnad bol naposledy videný práve s Roubalom. Mladému taxikárovi sa stali osudnými vrahove podnikateľské aktivity. Predmetom krátkeho pracovného vzťahu dvojice bol predaj nehnuteľnosti, o ktorú sa Strnad zaujímal. Motiváciou k jeho vražde bolo opäť získanie majetku, takže k predaju nedošlo, no znovu došlo k privlastneniu. V tomto prípade si Roubal privlastnil dve ojazdené favoritky, ktoré taxikár používal. Z vraždy bol obvinený už v tej dobe, no dokázaná mu bola až neskôr.
V roku 1993 zmizol aj dôchodca Josef Suchánek. Ten si chcel k penzii trochu privyrobiť, a tak mu Roubal navrhol, že by mu mohol pomôcť spravovať statok Pohádka. Obhliadka statku sa stala Suchánkovi osudnou. Jeho telo vyplavil rybník v meste Veselí nad Lužnici. Roubal si nielenže dovolil jeho byt krátko po jeho zabití vykradnúť, no využíval aj jeho vkladnú knižku, odkiaľ si niekoľkokrát vytiahol finančnú hotovosť. Tieto obvinenia, tak ako všetky ostatné, Roubal tvrdohlavo odmietal. Namiesto toho vždy prišiel s viac či menej presvedčivým klamstvom.
Tretia známa obeť sa našla v novembri toho istého roku. Václava Dlouhého, opäť penzistu, tentoraz Roubal zabil spôsobom, akým usmrtil aj ďalšie dve známe obete. Jeho telo bolo zviazané do „kozla“, teda obzvlášť krutým spôsobom, pri ktorom má obeť zviazané ruky aj nohy do uzla a zadusí sa teda vlastnou váhou. Tento spôsob je často používaný aj v mafiánskych kruhoch. Dlouhý si inak privyrábal aj šírením pornofilmov, takže jeho smrť bola na súde podávaná ako nehoda, ku ktorej údajne došlo počas masochistických sexuálnych hier. Túto obhajobu však súd zamietol.
KRIMI PRÍPADY Záhadná vražda otriasla mestom na Dunaji: Obete vyzerali ako po rituálnom masakri!
Dvojnásobná vražda a zatknutie
Václav Horký, majiteľ stánkov s bižutériou, dlžil Roubalovi istú časť peňazí. Nasledoval podobný scenár ako v predošlých prípadoch. Po obchodníkovom zmiznutí si začal tržby za predaj bižutérie privlastňovať práve Roubal. Hoci sa telo Václava Horkého dodnes nenašlo, všetky overené informácie a dôkazy smerovali len na jedno meno. Jedna z neskorších obetí, spolumajiteľ požičovne áut ZAPAP Petr Kudrna, bol totiž tým, kto nahlásil Dlouhého zmiznutie polícii. Dokázalo sa, že Roubal o tomto nahlásení vedel. Psychologické vyšetrenia, ktoré neskôr Roubal podstúpil, jasné ukázali, že pomsta bola druhou najsilnejšom motiváciou vrahovho vyčíňania. To sa stalo centrom záujmu vyšetrovateľov až v roku 1994.
V tom roku bola Roubalovi dokázaná dvojnásobná vražda. Obeťami boli už spomínaný Petr Kudrna a tiež Petr Magdolen – dvojica majiteľov požičovne áut, ktorú jednu marcovú noc Roubal prepadol. Tentoraz nebol sám. Na pomoc si zobral dvoch komplicov, ktorí neskôr proti nemu vypovedali. Obaja majitelia boli zviazaní obdobným spôsobom ako aj Dlouhý. K ich smrti opäť viedla motivácia pomsty. Jiřímu Semerádovi, ktorý bol pri prepadnutí taktiež prítomný, sa podarilo prežiť.
Obaja muži predávali na vianočných trhoch bižutériu v stánkoch, ktoré patrili nezvestnému Václavovi Horkému. Počas jedného večera došlo medzi nimi a Roubalom k potýčke. Tú ukončilo až vstreknutie slzného plynu Roubalovi do tváre. Hoci si touto potýčkou vystavili ortieľ smrti, práve vďaka nej mohla byť vrahovi priznaná ďalšia obeť, hoci telo chýbalo.
Značne defektná osobnosť
Z hľadiska typológie sériových vrahov spadá Ivan Roubal k vrahom, pre ktorých je hlavnou motiváciou zisk. Sú to vrahovia organizovaní, svoje činy plánujú, veľmi často sú nadpriemerne inteligentní. Počas súdu zvyknú mať plno rečí na svoju obhajobu, k čomu ich vedie zrejme narcistická porucha a chorobne nafúknuté ego. Mnoho z nich sa aj po odsúdení dožaduje spravodlivosti, pričom často obviňujú štátne inštitúcie, spoločenskú alebo politickú situáciu v krajine. Známy je napríklad Roubalov pokus o dvestotisícové odškodné, ktoré žiadal v dôsledku nezdravej väzenskej diéty.
Zdieľať na