#Žáner dramédia sa z kín začína vytrácať. O tom radšej sme, keď doň prispeje aj herecká legenda Tom Hanks. Tentokrát prepožičal svoju tvár Mužovi menom Otto, ktorý je adaptáciou nielen bestsellerovej knižnej predlohy, ale aj rovnomenného švédskeho filmu. Podarilo sa Hollywoodu konečne nakrútiť dobrú severskú adaptáciu?
Otto nemá rád ani seba samého
Čo sa stane, keď sa do susedného domu nasťahuje mladá živá rodina? Nevrlý vdovec, ktorého jedinou radosťou je kritizovať a odsudzovať svojich susedov, sa musí vyrovnať s mladou živou rodinou, ktorá sa jedného dňa nasťahuje do susedstva. Vedie to však k nečakanému priateľstvu, ktoré mu prevráti svet naruby.
Otto je už na dôchodku a denne kontroluje susedstvo – či je zatvorená bránka na vstupnej ceste, či nikto neprešiel autom po trávniku a či už ten hnusný kocúr skončil s močením jeho predzáhradky. Myslí ale zároveň na samovraždu. Jeho žena nedávno zomrela a stratil zmysel žiť. Pomocou nových susedov si prinavráti staré spomienky na krásne časy.
Od koho nechceme, aby sa porúčal do dôchodku, je práve Tom Hanks v hlavnej úlohe. Znova sa potvrdzuje, že akémukoľvek filmu vdýchne život. V úlohe Otta mu okrem odvrkovania susedom pomáha aj skvelá mimika tváre. V úlohe mladšieho mrzúta si zahral Hanksov najmladší syn Truman, ktorý sa ale o herectve ešte má čo učiť.
Noví susedia vyčaria úsmev na tvári
Zdrojom vtipných situácií sa stávajú noví susedia, konkrétne Tommy a jeho mexická žena Marisol. Najmä medzi Ottom a Marisol sa vytvorí nezvyčajné puto a matka mnohopočetnej rodiny je za nás najlepšie napísanou postavou filmu. Scény s ňou sú skutočne vtipné a aj samotná herečka sa veľmi snaží.
Susedstvo nie je veľké, okrem Otta sa tu dohromady predstaví asi desať postáv, no na dvojhodinový film to maximálne postačuje. Všetky však nedostanú adekvátny priestor pred kamerami a napríklad o bežcovi Jimmym sa nedozvieme dohromady nič, aj keď má na konci filmu veľmi dôležitú úlohu.
Viac priestoru by sme dali aj samotným Marisoliným deťom. Otto si s nimi mohol vytvoriť ešte hlbší vzťah, keďže sám po deťoch túžil. Túto scénu ti však nevyspoilujeme a necháme ťa zažiť ju v kine. Príbeh o Ottovom synovi nebol zle vykonštruovaný, ale na diváka nemajú adekvátny dopad, pretože s detskými postavami netrávi protagonista veľa času.
Keď scenár (prekvapujúco) funguje
Všetko drží pokope Forsterova solídna réžia. Keď sme v kine zistili, že film produkovalo Sony (ktoré nemá za posledné roky stabilne dobrú produkciu), preľakli sme sa. Napokon sme usúdili, že zbytočne. Aj keď režisér Svetovej vojny Z opustil svoju komfortnú zónu, dokázal, že vie mať pod palcom aj o niečo emočnejšie projekty.
Samotné budovanie Ottovej osobnosti je vo filme prekvapujúco funkčné. Od prvých záberov sa dozvedáš, kto to je, čo v živote zažil, akými šťastnými a nešťastnými udalosťami si prešiel a čo od života ešte chce. Film sa snaží apelovať aj na mladých, aby neodsudzovali dôchodcov len na základe ich pomalej chôdze a ich často skeptickému pohľadu na dnešný svet a moderné technológie.
Nemôžeme ale tvrdiť, že by mal film príliš veľký presah, pretože tieto témy nie sú v diele jasne pomenované. Skôr by sme ho zadefinovali ako príjemnú jednohubku, ktorá nemá šancu uraziť, no na druhej strane ani príliš nadchnúť. Hudobné pozadie inak vynikajúceho Thomasa Newmana nám v hlave nezostalo a aj preto si opätovnú cestu k filmu budeme hľadať veľmi ťažko.
Podobnosť s knihou čisto náhodná
Muž menom Otto je, ako sme spomínali, nakrútený na motívy švédskej knihy o Mužovi menom Ove. Tak ako napríklad v prípade Dievčaťa vo vlaku, aj tu platí, že Američania si film zasadia do svojho prostredia. Aj keď som knihu osobne nečítal, dal som si tú námahu a po filme ju aspoň prelistoval v kníhkupectve. Líši sa už úvodnou scénou v obchodnom dome. Čím ďalej som listoval, tým viac som si uvedomil, že rovnaká je vlastne len zápletka. Aj mená sú dokonca pomenené. Podobnosť s knižnou predlohou je tak podľa nás len čisto náhodná.
Náš skepticizmus ale partia okolo Hanksa vytĺkla z hlavy. Muž menom Otto je prekvapujúco funkčný film, ktorý ocenia starší a dokonca aj mladší diváci. V kinosále (takmer plnej) boli prevažne tí starší, no to by ťa nemalo odradiť od toho, aby si dal starčekovi Ottovi šancu.
Film hodnotíme na tri body z piatich, čo je lepší priemer. Zopár scén by chcelo viac gradácie, iné viac emócie. Spoločne ale snímka tvorí kompaktný celok, ktorý sa oplatí vidieť v kine a dve hodinky ujdú ako voda. Ak sa s Ottom zblížiš, možno napokon siahneš aj po knihe a ďalších dielach od autora.
Hodnotenie: #####
Chceš byť nonstop v obraze?
Zdieľať na
Zdieľaní