#Keď ste na expedícii alebo výlete, čas beží inak. Je to spôsobené tým, že množstvo a intenzita zážitkov sú mnohonásobne väčšie ako keď ste doma v práci a pri bežnom stereotype. Poznáte ten pocit? Pre nás je to umocnené zážitkom z sedla koňa. Mesiac putujeme zo severu na juh Patagónie, ale máme pocit, že sme tu už pol roka.
Cestu Jožiho a Paliho na koňoch po Argentíne môžeš sledovať aj na ich Instagrame alebo TikToku
Scenéria sa nám nijako výrazne nemení. Stále sme obklopení jazerami, údoliami, ale aj zasneženými pohoriami. Počas jedného z našich posledných týždňov sa pohybujeme v úpätí jazera Lago Rivadavia. Našli sme si tu romantickú rozpadnutú chatku, kde prebývame. Čiastočne kvôli tomu, že už nemáme energiu. Ani my a ani kone. A čiastočne aj kvôli zlému počasiu. V marci sa tu v Patagónii začína klíme zhoršovať. Je chladnejšie a prší. To nie je ideálne ani pre kone, ani pre nás.
Najhoršie je ale chudnutie koní. Keď sme začínali, Jožiho kôň mal sedlo zapínané na podbrušníku o riadny kus ďalej ako teraz. Je to ako opasok pre ľudí. Posunuli sme sa o dobré 4 dierky. Kone nie sú stroje a my si to uvedomujeme. Preto im dávame oddych. Aj napriek tomu, že sme mali veľké plány prejsť až do Tierra del Fuego, zdravie koní je dôležitejšie ako náš cieľ.
A tu na brehu Lago Rivadavia počas upršaného dopoludnia sa stalo to, čo nikto z nás nečakal. Jožiho kôň sa potkol a zranil. Kríva a má bolesti. Nevieme, aký vážny je v skutočnosti jeho problém. Až miestny gaučo nám hovorí, že kôň potrebuje aspoň mesiac až dva oddych. To je definitívna rana pre našu výpravu. Bez koní sa pre nás vytráca duch tejto expedície.
Joži a Pali na cestách: Naučili sme sa počúvať naše kone a prezradíme ti, ako na to (6. časť)
Napriek tomu, že naša expedícia predčasne a takto nešťastne končí, rozhodli sme sa to symbolicky dobojovať. Autobusom, stopom, turistikou a vlastnými nohami. Pokračujeme za naším cieľom a navštevujeme ikony Argentíny ako Perrito Moreno (ľadovec), Fitz Roy (vrchol pohoria) a konečne aj samotný Fin del Mundo, Ushuaia. Je to krásny pocit, dosiahnuť vytúžený cieľ. Hoci vieme, že z chrbta koňa by to bolo omnoho krajšie a zaslúženejšie.
Na konci by som rád dodal niečo o financiách. Veľa ľudí si myslí, že na takúto výpravu potrebuje veľké finančné prostriedky, ale nemusí to tak byť. My sme tiež len normálni ľudia s normálnou prácou, alebo dokonca začínajúci podnikatelia bez riadneho príjmu. Za celé tri mesiace na troch ľudí, s návštevou takmer celej Patagónie, Buenos Aires, následne aj brazílskeho Rio de Janeiro a São Paula, nás to s letenkami, poistením a všetkým všudy vyšlo 1 300 eur na mesiac za osobu. Poviete si, že to je aj tak dosť, ale keď si človek uvedomí, koľko platí nájom za byt v hlavnom meste, tak to zrazu nie je až taká horibilná čiastka, však?
A toto je len začiatok celej cesty a tohto projektu. Hoci expedícia sa už skončila, stále sme nenaplnili náš hlavný ciel. Tým je spracovať video materiál, ktorý sme si priniesli, do celovečerného filmu. Popri tom robiť cestovateľské prednášky a dostať do povedomia Jožiho a Paliho – novodobých Dona Quijota a Sancha Panzu.
Chceš byť nonstop v obraze?
Zdieľať na