Ivana sa venuje ručnej výrobe šperkov: Keď si spomeniem na svoje začiatky, bolo pre mňa nereálne dosiahnuť počet 400 fanúšikov

Lady Bead Jewelry

Ivana šije krásne rušne vyrábané šperky a je živým dôkazom toho, že sny sa plnia! (Zdroj: FB Lady Bead Jewelry)

#Mladá Zvolenčanka Ivana Marišinová sa okrem štúdia medicíny venuje aj krásnemu koníčku – ručne vyrába vlastné šperky pod svojou značkou Lady Bead Jewelry. Začínala v malom, no jej sen časom naberal kontúry a dnes nosia Ivanine šperky tisícky žien. Svoj priestor na predaj získala aj na platforme slovenských výrobcov robene.sk, a tak sme sa jej rozhodli opýtať, ako takáto výroba šperkov tvorených srdcom pre výnimočné ženy vlastne prebieha!

Mnoho z nás v detstve vlastnilo hraciu krabičku s korálkami. Zatiaľ čo niektorých po čase výroba šperkov omrzela, ty v nej dodnes pokračuješ a navyše sa ti túto činnosť podarilo spojiť s biznisom. Čo ťa k šitiu šperkov doviedlo?

Odmalička som mala vzťah k rôznym tvorivým činnostiam, prešla som od kreslenia, vyšívania a výroby náramkov postupne až ku korálkam, pri ktorých som však, ako väčšina z nás, neostala v detstve dlho. Postupom času som sa k nim znovu vrátila, pôvodne len na výrobu náušníc pre nás doma. To som začala chodiť na strednú školu a keďže stále potrebujem niečo robiť, bola to ideálna aktivita, pri ktorej som si oddýchla od iných povinností.

S pochvalami od okolia postupne rástol aj môj záujem zlepšovať sa a vymýšľať niečo nové. Na internete som začala objavovať ďalšie techniky, ktorým som sa začala venovať. V druhej polovici štúdia na strednej škole som začala uvažovať o tom, že by som náušnice skúsila ponúknuť aj na predaj, no mala som viac pochybností ako odhodlania. Nakoniec som sa tejto predstavy nevzdala a po niekoľkých rokoch to vyústilo do súčasnej podoby, kedy sa venujem výrobe ručne šitých šperkov aj pre verejnosť.

Pamätáš si na prvú osobu, ktorej si svoj šperk predala?

Ak beriem do úvahy oficiálny predaj, ktorý som spustila pred dvomi rokmi, veľmi dobre si spomínam na prvú zákazníčku. Nepoznám síce jej meno, ale našu spoločnú radosť si pamätám, akoby to bolo včera. Moju radosť z toho, že bola prvý cudzí človek, ktorý sa rozhodol môj šperk kúpiť, a jej radosť, keď k nej náušnice dorazili a páčili sa jej. Ešte pred ňou si tiež pamätám na moju známu, ktorá ma ako prvá poprosila, aby som jej ušila niekoľko párov náušníc, ktoré nosí dodnes.

Mohla by si nám bližšie prezradiť postup výroby? Aké veci na to potrebuješ, ako dlho približne trvá celý proces? Ktoré úkony sa ti zdajú najťažšie a naopak, ktorú časť výroby robíš najradšej?

Na výrobu používam nylonovú niť, ihlu, korálky konkrétnych veľkostí a tvarov (aby pri procese do seba zapadali) a do strednej časti kryštál okrúhlelo tvaru, ktorý sa nazýva rivoli – využívam značku Swarovski, od ktorej sú kryštály vybrúsené presne a je s nimi najlepšia manipulácia pri výrobe. Veľmi dôležitá je niť, ktorá musí byť špeciálna pre túto techniku, pretože je pevná a povoskovaná, vďaka čomu drží korálky pokope. Je naozaj veľmi pevná, a preto je možné priťahovať jednotlivé korálky k sebe. Pri takejto manipulácii by obyčajná niť nevydržala.

Jednou z najťažších vecí je pre mňa v závislosti od veľkosti kryštálu v strede jeho samotné obšitie. Väčšinou využívam kryštály s priemerom 12 a 14 mm, s ktorými sa pracuje dobre, no sem tam používam aj priemer 8 alebo 10 mm, ktoré sú dosť malé, a preto náročné na manipuláciu. Rovnako je pre mňa veľmi náročné fotografovanie a spracovanie fotiek na prezentáciu, keďže v tejto oblasti nemám žiadne profesionálne znalosti a všetko si robím sama.

Najradšej vždy dokončujem náušnice, pretože sa teším z každého jedného páru, ktorý ušijem. Bez ohľadu na typ alebo techniku, výsledok je stále najväčšia radosť. Dĺžka práce závisí od jednotlivých modelov, ktoré šijem, v priemere sú to však 3 hodiny, kým vytvorím jeden pár náušníc.

Po akých farbách najčastejšie siahaš? Vytváraš radšej jednoduché alebo netradičné farebné kombinácie a motívy? Aké bolo pre teba najzvláštnejšie/najmenej typické farebné spojenie, ktoré si vyžiadal zákazník?

Väčšinou to záleží od ročného obdobia alebo od toho, aké farby preferujú zákazníci. Ja osobne obľubujem jednoduchšie farebné kombinácie, väčšinou dve farby, ku ktorým zladím striebornú alebo zlatú. Napriek tomu mám raz za čas chuť na niečo výraznejšie, najčastejšie v lete. Naposledy som takto vymyslela dúhové náušnice, kde je 10 farieb.

Väčšinou sú požiadavky na farby celkom obyčajné, niekedy ale dostanem požiadavky na tvary, ktoré nemám v ponuke. Takto u mňa vznikli napríklad náušnice v tvare vločky. Z takých nezvyčajných kombinácií som mala požiadavku na kombináciu farieb fialovej, smaragdovej zelenej a zlatej, ktoré ale spolu vo výsledku veľmi dobre ladia.

Keď sme už pri zákazníkoch, máš s nimi aj negatívne skúsenosti? Reagoval niekto zle, keď si musela odmietnuť jeho objednávku (v dôsledku nedostatku času a pod.), alebo si sa vždy stretla s ústretovosťou a pochopením?

Väčšinu času so zákazníkmi nie je problém, no vždy sa nájdu výnimky. Veľké percento zákazníkov rozumie tomu, že sa jedná o ručnú prácu, takže zvyknú byť trpezliví aj ohľadom doby dodania. Na vyslovene zlú skúsenosť si, chvalabohu, ani nepamätám, takže nenastala taká zásadná, ktorá by mi ostala v pamäti.

Tvoja komunita fanúšikov sa rýchlo rozrastá. Predstav si, že by sme sa vrátili do minulosti v čase, keď si si založila svoju facebookovú stránku Lady Bead Jewelry. Ako by podľa teba reagovalo tvoje mladšie ja, ak by sa dozvedelo, že raz bude mať viac ako 6000 sledovateľov?

Je pre mňa stále veľmi milé spomínať na svoje začiatky hlavne v období, kedy občas zapochybujem o svojej tvorivosti alebo o tom, či má toto celé zmysel. Keď si spomeniem na svoje začiatky, bolo pre mňa až nereálne dosiahnuť počet 400 fanúšikov, nie to ešte viac ako 6000! Moje mladšie ja by ma jednoznačne vysmialo, že také číslo nebude nikdy ani reálne.

Som veľký realista a miestami aj skeptik, takže vždy rátam aj s horšou možnosťou a nedúfam v zázraky, čo bolo citeľné, keď som s tvorbou začala. Nikdy by som neverila, že sa komunita ľudí takto krásne rozrastie, no som za to vďačná každým jedným dňom a nárast ľudí, ktorí na moju stránku zavítajú, si vážim rovnako, ako v prvý deň vzniknutia stránky. Určite by som svojmu mladšiemu ja odporučila, aby nebralo až tak vážne názory ľudí, ktorí vo mňa neverili a nechceli mi v začiatkoch pomôcť. Vtedy je totižto každá pomoc na nezaplatenie, každé jedno zdieľanie alebo pekné slovo. Vždy, keď človek začína tvoriť niečo vlastné, treba rátať s tým, že nie každý ho bude ochotný podporiť a treba to akceptovať a nesnažiť sa to meniť. Veď si sa do toho predsa pustila ty sama, tak na tom treba pracovať, aj keby sa to niekomu nepáčilo.

Čo je zdrojom tvojej inšpirácie? Kedy a kde ťa najčastejšie kopne múza či chuť tvoriť? Pomáha ti pri tom, napr. hudba? Sleduješ niekoho s rovnakou záľubou vo výrobe šperkov (na Facebooku, Instagrame…)?

Veľký zdroj inšpirácie je pre mňa príroda a kvety, či už v tvaroch alebo farebných kombináciách. Múza ma zvykne kopnúť pri pracovnom stole, keď sa pozerám na jednotlivé farby a skladám v hlave výsledok. Niekedy si zvyknem model najprv načrtnúť na papier, no nie vždy to má zmysel, keďže pri praxi zistím, že sa to nedá ušiť tak, ako by som chcela. Na Facebooku som v niekoľkých skupinách s ručnou tvorbou, kde vidím aj ďalšie šikovné ženy, ktoré tvoria a rada sa ich šperkami kochám.

Si študentkou medicíny, čo „nie je žiadna malina“. Ako zvládaš skombinovať školu, biznis a ostatné aktivity? Máš veci dopredu naplánované alebo si skôr spontánny typ človeka a robíš to, na čo máš kedy chuť?

Ohľadom skĺbenia školy, tvorby a záľub som jednoznačný plánovač! Počas semestra zvyknem mať už systém na jednotlivé dni, kedy čo potrebujem stihnúť a v akom čase robím ktorú aktivitu. Zvykne sa to meniť podľa toho, ako veľa učenia mám v danom období, no vždy mám vyhradené dni na rodinu, priateľa a kamarátov, a rovnako mám vyhradený čas aj na učenie a tvorbu. Neviem si popravde predstaviť fungovať v tomto všetkom bez nejakého plánovania.

Veľmi podobne to ohľadom šperkov vyzerá aj mimo semestra, beriem to ako formu práce alebo brigády, no s tou výhodou, že pracovný čas si určujem sama. Táto flexibilita mi umožňuje tráviť veľa času s priateľmi, chodiť na spontánne výlety a zároveň stíhať vyrábať objednávky.

Aké sú tvoje plány do budúcna, celkovo aj čo sa týka výroby šperkov? Premýšľala si o kamennom obchode alebo chceš ostať pri e-shope?

Základný plán je dokončiť štúdium. Do tej doby sa zatiaľ môžem venovať aj šperkom, no zatiaľ len takto v malom, keďže som na výrobu sama a nemám to ako hlavné zamestnanie. Výroba si vyžaduje veľa času, ktorý nie vždy mám. Veľmi rada by som do budúcna otvorila vlastný e-shop a ostala asi len pri ňom. Pri kamennej predajni sú potrebné dostatočné zásoby šperkov, ktoré treba priebežne dopĺňať. A to ja, bohužiaľ, nestíham. Napriek tomu ma výroba šperkov napĺňa a som vďačná, že popri štúdiu môžem tvoriť, aj keď v menšom.

Dúfame, že ťa rozhovor s Ivanou zaujal, a že ju podporíš – či už lajkom alebo samotnou objednávkou cez jej sociálne siete alebo stránku robene.sk. Pre ešte viac zaujímavých rozhovorov sleduj Hashtag.sk!


Buď s nami aj na Instagrame a dozvieš sa o každom novom článku ako prvý!

Zdroj: Hashtag.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

Nastavenia cookies na tejto webovej stránke sú nastavené na "Povoliť cookies" vám prehliadanie možné skúsenosti. Ak budete pokračovať na používanie tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia cookies alebo kliknite na tlačidlo "Prijať" nižšie potom dávate súhlas k tomu.

Zavrieť