#Projekty Igora Kupca sú výnimočné. Košičan svojmu mestu dodáva nádych nádeje vďaka novému projektu street art. Za sebou má už roky skúseností, od vysokoškolského vzdelania na Karlovej univerzite, cez produktového manažéra, koordinátora dobrovoľníkov, turistického sprievodcu až po grafického dizajnéra. Okrem toho má aj šikovné ruky, ktoré oživili košické ulice. My sme Igora vyspovedali a dozvedeli sa zaujímavosti nielen o projekte street art.
Toto ešte žiaden Slovák nespravil! Dvojica chce prejsť Patagóniu na zvláštnom dopravnom prostriedku
Kde vznikla táto iniciatíva? Len tak ste sa jedného dňa ste sa prechádzali po ulici a zasvietila žiarovka alebo to bolo pripravované?
Venoval som sa tomu už počas vysokej školy v Prahe. Drobnými umeleckými zásahmi som postupne premieňal zákutia internátu. Napríklad vo výťahu, ktorý nemal ochranné dvierka, som začal na medziposchodia maľovať citáty známych spisovateľov a mysliteľov. Počas vašej cesty ste si mohli stlačiť stopku a spraviť si literárnu zastávku na medziposchodí.
Keď som sa v roku 2011 vrátil do Košíc, pripravovali sa na ocenenie Európske hlavné mesto kultúry. Všade plno výstav súčasného umenia. To mi často príde odcudzené od ľudí, nezrozumiteľné pre verejnosť a dovolím si tvrdiť, že aj pre väčšinu návštevníkov výstav. Tak som si povedal, že miesto kritizovania si budem tvoriť veci, aké sa páčia mne.
Čo vás najviac inšpirovalo a čo ste si od projektu prvotne sľubovali?
Street art vnímam ako akési hranie sa s mestom. Pozeráte sa na známe veci a dávate im nový význam, kontext, myšlienku. Som rád, ak sa vďaka mne ľudia zamyslia nad vecami, ktoré bežne prehliadajú, ak ich potešia a inšpirujú.
Mnohých určite zaujmú polepené zastávky. Kto vymýšľal obsah bubliniek?
Bubliny sú projekt ešte z roku 2013. Prišlo mi zvláštne, že na zastávkach MHD sa stretávajú tí istí ľudia, často celé roky a neprehodia spolu ani jednu vetu. Tak som ich komixovými bublinami zasadil do fiktívnych konverzácií. Ak si sadnete na zastávku MHD, nad hlavou máte konverzačnú bublinu, ktorá nadväzuje kontakt s vašim prísediacim.
Nápady na texty boli buď moje, môjho kamoša Karola Prešovského alebo som čerpal z literatúry. Napríklad od G. K. Chestertona: Aké ľahké je milovať svet… a nenávidieť vlastného suseda.
Váš posledný projekt môžeme vidieť na videu. Stali sa zo starých prašiakov nakoniec navštevované lokality?
Mojim cieľom nebolo z nich spraviť populárne lokality, no upozorniť mesto a ľudí na to, že pod oknami máme tony starého hrdzavého železa a možno by sme s ním mohli niečo robiť. Buď mu dať nový život alebo ho odstrániť.
Kedysi prašiaky slúžili svojmu účelu alebo sa na nich hrali deti. Dnes sa z nich stali rozpadajúce sa pamätníky doby, ktorá pominula. Aby som na nich upozornil, vyše tucet z nich som premenil na hojdačky, praky, kŕmidlá pre zver či stojany na obrazy.
Čo chcete projektami odkázať mladšej alebo možno aj staršej generácii? Z niektorých cítiť až pesimizmus. Je zámerom aj zamyslenie sa nad sebou?
Áno. Svojimi projektami sa snažím ľudí inšpirovať, potešiť a donútiť k zamysleniu. V poslednej dobe sa zameriavam skôr na pozitívne veci. Kritiky, pesimizmu a skepsy je na Slovensku viac než potrebujeme.
Takéto projekty potrebujú okrem mozgovej kapacity a šikovných rúk aj nejaké to euro. Ide to všetko z vášho vrecka?
Áno, hradím si to sám, ale nejde o žiadne závratne čiastky. Hlavne je to pre mňa hobby. Investovať do svojich diel nie je o nič divnejšie, ako keď niekto investuje do svojej športovej výbavy, pretože ho baví športovať.
Čo hovoria Košičania na vaše umenie? Zastavujú vás aj na ulici?
Spätná väzba je prevažne pozitívna. Ak to splní svoj účel, viem sa z toho fakt tešiť, pretože sa mi v tejto forme vráti čas a energia, ktorú do street artu investujem. Čo sa týka osobných ohlasov priamo na ulici, to sa skôr nedeje. To však nie je ani cieľom. Oveľa viac by ma potešilo, ak by sa street artu začalo venovať viac mladých ľudí. S mestom sa dá naozaj hrať aj inak ako tagovaním po stenách.
Chystáte nejaké projekty do budúcnosti? Ak áno, na čo sa môžu Košičania tešiť?
Nápadov mám v šuflíku ešte dosť, no nebudem spoilovať 🙂
Zdieľať na
Zdieľaní