#Slnko už dávno zapadlo, ale vôbec to nepomohlo. Vlhký rozhorúčený vzduch nehybne visel medzi výškovými budovami ázijskej metropoly. Nechápem, ako môj kamarát Justin dokázal v tejto horúčave nosiť oblek s bielou ofisnou košeľou, kravatou a popri tom nevyzerať ako uvarená kreveta.
Dvihol som svoj slamený klobúk a utrel si šatkou z čela stekajúce kvapky potu. „Neboj, už zachvíľu sme na mieste,“ povedal Justin. Nechápavo som sa obzrel. Kráčali sme cez úzku tmavú uličku. Na jednej strane uličky bola akási skládka zhrdzaveného kovového šrotu z nejakých veľkých strojov. Z druhej strany zase dlhá orajbaná stena. Spolu to vytváralo pocit úzkosti a nebezpečia.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
„A tu má byť ten skvelý tajný bar?“ Zapochyboval som. „Jasné,“ zasmial sa Justin. „A čo si čakal? Veď hovorím, že toto je najlepší tajný bar v Bangkoku. Myslel si si, že bude oproti kráľovskému palácu s veľkou neónovou tabuľou?“
„Tak predpokladal som, že je to len taká slovná hračka,“ pokrčil som ramenami. Justin sa rozosmial. Odlesky slabého svetla zatancovali na jeho oholenej hlave. Zotrel si z oka slzičku smiechu a na jeho malíčku sa zaleskol prsteň s obrovským drahokamom.
Bangkok je známy svojimi tajnými barmi. A teraz nemyslím to, na čo ste si určite pomysleli. Tieto veci v Thajsku nie sú vôbec tajné. Stačí zájsť na Khao San Road. Tam nájdete všetko, čo je absolútne nelegálne vo väčšine štátov Európy. Tajné bary sú ale obyčajné bary, kde sa podáva alkohol. Jediný rozdiel je, že pokiaľ neviete, kam idete, ten bar nenájdete.
Neviem presne, aká je história za tradíciou tajných barov v Bangkoku. Viem, že v rokoch 1903 – 1904 Bangkok patril medzi najnebezpečnejšie mestá Ázie. Eric John Lawson komisár z tej doby popisoval hlavné mesto Thajska ako „jedno z najkriminálnejších miest na svete“. Abnormálne vysokú mieru zločinu pripisoval herným domom, ópiovým brlohom a barom, ktoré tu boli otvorené 24 hodín 7 dní v týždni.
Hádam mal pravdu, lebo 100 rokov dozadu situácia v Bangkoku vyzerala ako peklo na zemi dokonca aj v porovnaní s Mumbaiom, Kalkattou či Rangoonom. V 20. storočí sa thajská vláda týmto problémom aktívne zaoberala, a tak, ako v Amerike v dobe prohibícií vznikli tajné bary, tak možno podobná história bola aj za tajnými barmi v Bangkoku.
„A sme tu,“ oznámil Justin a ukázal napravo. Masívne prstene na jeho ruke sa znovu zaleskli. Pozrel som sa v smere kam ukazoval môj kamarát šperkár. Uprostred dlhej pouličnej steny visela nevýrazná čínska ozdoba. Kúsok steny pod ozdobou vo veľkosti dverí bol akoby vtlačený do vnútra múru, a tak na obidvoch stranách vytváral priechody, z ktorých na nás zízala tma.
Justin sa vybral pevným krokom dovnútra a ja som ho nasledoval. Myslel som si, že vstupujeme do tajného baru, avšak vošli sme do starého obchodu so suvenírmi a čínskymi haraburdami. Zo všetkých strán nás obklopoval zlato-červený gýč. Mačičky kývajúce labkou, žaby s mincami a draci s perlami. Niečo mi tu nesedelo, no chvíľu mi trvalo pochopiť, čo je na tomto mieste zvláštne. Teda okrem vynikajúcej polohy – suvenírový obchod umiestnený tam, kam ani náhodou žiaden turista nezablúdi.
Po chvíli som si všimol, že všetko v obchode je pokryté prachom, slabo osvetlené a chýbajú tu stopy po každodennej prevádzke obchodíku. Celý obchod bol len atrapa! S Justinom sme sa vydali smerom za obchodný pult, za ktorým sa skrývala ďalšia stena a bočný vchod do cikcakovej chodby.
Do tváre mi udrel ľahký vánok. „Tak čo na to hovoríš?“ usmial sa Justin. Stáli sme v bare na plávajúcej platforme na rieke Mekong. Na druhej strane rieky blikali svetlá veľkomesta a v diaľke sa pomaly hýbali výletné lode.
„Tak toto som naozaj nečakal,“ nechápavo som sa obzeral okolo seba. Justin sa usmial a odpil si z fľaše ryžového piva. „Toto je dokonalé miesto, akoby bolo vystrihnuté z dobrodružného filmu. Vlastne sa aj cítim ako v dobrodružnom filme.“
„Tak ty aj vyzeráš tak trochu ako Indiana Jones,“ prikývol Justin.
„A ty ako taký filmový padúch, ktorý teraz zadáva hlavnému hrdinovi nesplniteľnú úlohu,“ rozvinul som jeho postreh a spolu sme vybuchli od smiechu.
„A vieš čo? Jeden quest by som pre teba mal, ak si teda chceš zaslúžiť ten svoj fešný klobúk,“ zatváril sa tajuplne Justin. „Počul si už o starobylom meste Ayutthaya?“
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Pokračovanie nabudúce.
Zdieľať na
Zdieľaní