História propagandy siaha až do staroveku, v boji o moc ju využívali nielen panovníci: Kto bol jej skutočným majstrom?

Cirkev bojovala pomocou propagandy proti protestantom (Zdroj: Pixabay/ Andreas Breitling)

#Dnes je propaganda definovaná rôzne. Z odborného pohľadu ide najmä o ovplyvňovanie verejnej mienky prostredníctvom politických symbolov, prípadne o spravovanie skupinových postojov pomocou manipulácie. Čím viac sa však k propagande pristupovalo ako ku komplexnému javu, tým viac sa zisťovalo, že nemusí nutne slúžiť len na negatívne účely. Nespája sa iba s totalitnými režimami v novoveku, ako sa spoločnosť často domnieva. Zrod propagandy započal už počas formovania starovekých štátov za vlád tých najslávnejších panovníkov.

V zápale súperenia sa označovali za bohov

Už syn Júlia Cézara, Octavianus Augustus, vedome rozvíjal kultúru propagandy. Veľmi rád sa totiž sústreďoval na svoj verejný imidž. Augustus sa vo veľkom stotožňoval s Bohom Apollónom a dokonca sa sám za boha považoval. Niektorých básnikov a pisárov ovplyvňoval k tomu, aby ho verejne velebili v mene božstva a robili mu len dobré meno.

Octavianov rival, Marcus Antonius, si svoje meno na verejnosti vylepšoval taktiež svojským spôsobom. Nechával sa nosiť na nosidlách a nariadil vytesávať svoju podobu do nerealistických sôch. Identifikoval sa s bohom pôžitku a vytrženia Dionýzom, ktorý býval na obrazoch často zvečnený ako opilec. Octavianus dal raz po vyhratej bitke s Marcom Antoniom postaviť sochu Apollóna, ktorý bojoval proti opitému Dionýzovi. Týmto gestom sa snažil naznačiť, že on je ten lepší.

Reformácia ako prvá veľkolepá kampaň

V boji medzi rímskymi panovníkmi nešlo o propagandu v pravom slova zmysle, keďže ich činy v tom čase nemali svoje súhrnné pomenovanie. Prvé zaznamenané použitie pojmu propaganda siaha do roku 1622, kedy Pápež Gregor XV. založil inštitúciu nazývanú Svätá kongregácia pre šírenie viery. Neskôr sa tento pojem používal až v období prvej svetovej vojny, kedy sa presvedčovacie taktiky začali označovať ako propaganda.

Reformácia predstavovala prvú propagandistickú kampaň, v ktorej bol na ovplyvňovanie verejnej mienky využitý tlačiarensky lis od Gutenberga. Pomocou výtlačkov rôznych textov sa cirkevní hodnostári snažili bojovať proti nemeckému reformátorovi Martinovi Lutherovi. Hoci sa Lutherove tézy vyvracali, v rámci toku informácií to malo opačný efekt: protestantské myšlienky sa ľuďom ešte viac približovali a vysvetľovali, a tak cirkev samotná prispievala k šíreniu luteránskeho hnutia.

Reformácia bola však na druhú stranu jedným z najväčších podnetov k rozvoju gramotnosti. Podobný scenár sa udial aj vo Francúzsku, Švajčiarsku, Anglicku, Holandsku, Škandinávii a Amerike.

napoleon na koni socha
História propagandy je naozaj zaujímavá (Zdroj: Flickr/James Foley)

Boj pomocou karikatúr a literárnych diel

Revolucionári sa na americkom kontinente dožadovali svojich práv, no túžili najmä po nezávislosti. Jeden z mnohých otcov zakladateľov, Benjamin Franklin, zverejnil v roku 1754 svoju karikatúru, ktorá zobrazovala štrkáča rozsekaného na viaceré časti. Jej zverejnením dával jednotlivým kolóniám do povedomia, že sa majú spojiť, pretože len tak sú spoločne schopné poraziť britskú nadvládu.

Jedným z množstva problémov, ktorým čelili kolonisti v Amerike, bola aj kolková daň uvalená na tlač a poštu. Tieto obmedzenia neskôr vyústili do Bostonského pitia čaju. Spomínaná udalosť bola typickým príkladom propagandy, keďže bola až príliš nepravdivo opísaná a vyvolávala ďalšie násilie.

V roku 1776 bola napokon uznaná nezávislosť USA a všetci predstavitelia a zakladatelia USA sa v dlhom boji o nezávislosť ukázali ako šikovní propagandisti. Dokázali účinné manipulovať s citlivými informáciami či čítať úryvky rôznych diel, ktoré mali podnecovať vlastencov k väčšiemu boju.

Karikatúra jedného z otcov zakladateľov
Karikatúra jedného z otcov zakladateľov (Zdroj: Library of Congress/loc.gov/item/2002695523/ )

Napoleonova siedma veľmoc

Vo Francúzsku bola za čias Napoleona veľká časť vzdelaného obyvateľstva dobre vyvinutá v oblasti literatúry. Samotný Napoleon sa považuje za jedného z najväčších majstrov propagandy. Rovnako ako Július Cézar, aj on písali oslavné texty o svojich úspechoch a vytváral o sebe obraz výborného veliteľa vojsk. Využíval tlač ako jeho najväčšiu politickú zbraň a označil ju za „siedmu veľmoc“.

Vyhlásil, že jedny nepriateľsky naladené noviny môžu spôsobiť väčšie problémy ako dvadsaťtisícová armáda na otvorenom poli. Ak sa stalo, že ho urazil nejaký článok v novinách, dal ich zrušiť, čím skončilo svoju činnosť až 64 zo 73 francúzskych novín. List The Moniteur sa stal oficiálnym hlasom vlády a bol distribuovaný zdarma pre všetkých členov armády. V roku 1810 zostali vo Francúzsku len štyri otvorené novinové redakcie.

Zdroj: hashtag.sk, D. Prokop – Boj o média

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

Nastavenia cookies na tejto webovej stránke sú nastavené na "Povoliť cookies" vám prehliadanie možné skúsenosti. Ak budete pokračovať na používanie tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia cookies alebo kliknite na tlačidlo "Prijať" nižšie potom dávate súhlas k tomu.

Zavrieť