#Veronika Šandorová patrí medzi naše najúspešnejšie fotografky. Namiesto ľudí sa však pred jej objektívom objavujú štvornohý chlpáči. Aké to je fotiť psov a akým svetovým ocenením sa môže pochváliť?
Už asi na pohľad vieme, čím sa líši fotograf ľudí od fotografov psíkov. V čom ďalšom je však tvoja práca odlišná?
Fotograf zvierat musí mať naozaj poriadnu dávku trpezlivosti a taktiež sa musí vedieť ľahko prispôsobiť rôznym situáciám. Napríklad šanca, že vám do blata skočí ľudská modelka je oveľa nižšia, než tá, že sa vám v blate okúpe psík (smiech).
Je náročnejšie fotiť so zvieratami alebo s ľuďmi?
Ako sa to vezme. Práca so zvieratami nie je vždy jednoduchá. Musí sa k nim pristupovať ohľaduplne, aby neboli do fotenia nútené. Preto aj prihliadam na to, aby neboli zvieratá v strese, ale skôr si ho užili a mali z toho zábavu. Vďaka tomu bývajú tieto stretnutia plné zábavy a uvoľnenej atmosféry. Klientom vždy hovorím, že len ideme spolu na takú dlhšiu prechádzku, kde si kde tu spravíme pauzu na fotku. A na druhú stranu, psík je so sebou vždy spokojný, nemajú komplexy, a teda sú na fotení vždy šťastní a vysmiatí.
Ty si sa vyprofilovala ako fotografka psíkov. Prečo práve psy?
Prišlo to tak prirodzene. Vždy som mala rada zvieratá a fotila som si prevažne tie. Začínala som tak, že som rodičom kradla digitálny foťák a na záhrade fotila mravce, včely. Neskôr som si kúpila svoju prvú zrkadlovku a fotila potkany, ktoré som vtedy chovala. A teda časom, keď som si zaobstarala svojho prvého psíka, Nabu, som ako hrdá psia mama začala zaznamenávať jej deň. Postupne som začala brať foťák aj vonku na lúku, kde sa venčili aj iné psíky.
Potom nám do života prišla Jada (môj druhý psík), a tá je rodená modelka. Tam to fotenie už išlo samé. Niekedy v tomto období som si uvedomila, že ma fotenie psíkov napĺňa a robí ma šťastnou. A tú radosť, ktorú pri prezeraní si vlastných fotiek, by som chcela dopriať každému. Preto som sa dala aj na túto životnú dráhu psieho fotografa.
Skúšala si fotiť aj iné zvieratá? Ak áno, aké najnetradičnejšie?
Áno, samozrejme. Bežne fotievam aj mačky alebo kone. Veľmi rada chodím fotiť aj divú zver. Za najnetradičnejšie zvieratko, ktoré mi stálo pred foťákom, by som asi označila jazveca.
Určite máš v zálohe aj niekoľko poriadne vtipných príbehov. Ktorý je tvoj naj?
Niekedy sa do fotenia natoľko ponorím, že prestanem vnímať svet okolo seba. Takto som skončila, dobre že nie, v strede jazera, obutá a oblečená. Nevnímala som ani to, ako na mňa volá klientka. Jediné, čo som mala v hlave bolo spraviť daný záber, čo najideálnejšie. Čo sa teda aj podarilo.
Ako spoľahlivo upútaš pozornosť psíkov a ako zvládaš psíkov, ktorí sa nechcú fotiť?
(Smiech) Tak toto je dobrá otázka. Počas tejto svojej profesie som sa naučila spraviť už celkom slušný repertoár zvláštnych zvukov. Takže si na fotení vždy odskúšam, na ktorý mi psík najlepšie reaguje. Niekedy psík taktiež dobre reaguje na hračky alebo šušťanie sáčku s pamlskami. Myslím, že som zatiaľ na fotení ani nemala psíka, ktorý by sa vyslovene nechcel fotiť. Tým, že to vediem formou hry často si ani len nevšimnú, že sa vlastne fotia.
Akú techniku používaš na fotenie a v čom robíš postprodukciu?
Od februára tohto roku (2021) fotím na Canon R5 a používam Sigma Art objektívy 24mm, 35mm a 85mm. Fotografie upravujem v Adobe Photoshop.
Cestuješ ty za majiteľom psíka a jeho štvornohým parťákom, alebo musia prísť oni za tebou?
Všetko je to na vzájomnej dohode. Bez problémov viem aj vycestovať za klientom, vtedy si však vždy doprajem dostatok času, aby som sa oboznámila s okolím a našla to najvhodnejšie miesto na fotenie. Samozrejme, v okolí Bratislavy sa mi fotí najlepšie, nakoľko tam mám už svoje overené lokality, kde viem, že psíkovi nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Môžu byť na voľno a zároveň nebudeme mať veľa rušivých prvkov, ako iné psíky, ľudí a podobne.
Môžeš pochváliť aj mnohými oceneniami z naozaj prestížnych súťaží. Aké ocenenie si najviac vážiš? Povedz nám viac o tom, ako si sa k nim dostala.
Najviac si vážim hlavne poslednú výhru, kde som získala titul celkového víťaza v súťaži The Pet Photographer of the Year. V súťaži bolo naozaj množstvo prenádherných fotografií od ľudí z celého sveta. Je to pre mňa naozaj veľká pocta sa takto umiestniť. O súťažiach som sa dozvedela vďaka ostatným fotografom, ktorí sa do nich zapojili minulý rok a vďaka tomu som sa o nich dozvedela ja. Alebo z propagácií na Instagrame.
Aké sú vlastne kritériá na takúto dokonalú fotku s chlpáčom? Čo musí spĺňať a čo sa tam hodnotí?
Každá súťaž má svoje vlastné kritériá, ale vo všeobecnosti platí, že fotka by mala byť pútavá a niečím zaujímavá. Ideálne, ak zachytáva istú emóciu. Potom sa hodnotia technické parametre, ako kompozícia, svetlo a celková postprodukcia.
Písali o tebe dokonca aj známe zahraničné weby. Ako k tebe prišli?
Predpokladám, že za to vďačím hlavne organizátorkám súťaže The Pet Photographer of the Year, ktoré oslovili zahraničné médiá v mene všetkých víťazov tohtoročnej súťaže.
Ozývajú sa ti vďaka tomu na spoluprácu aj ľudia zo zahraničia?
Postupne začínam vnímať, že o moju tvorbu rastie záujem, a to hlavne v USA. Vďaka Instagramu som bola ako-tak známa hlavne u rakúskych a českých susedov, ako aj v Nemecku alebo Francúzsku. Ale teda myslím, že to je všetko ešte príliš čerstvé. Sama sa z toho všetkého ešte len spamätávam. Uvidíme, čo budúcnosť prinesie.
Aké sú tvoje ďalšie ciele?
Mojím momentálnym kariérnym cieľom je zrealizovať výstavu a ďalej pokračovať v tom, čo ma baví a napĺňa.
Zdieľať na
Zdieľaní