#Technologickým vynálezom, ktorý v budúcnosti určite zmení naše životy, sú drony. Kedysi ľudia snívali o lietajúcich autách. Drony síce (zatiaľ) neprepravia štvorčlennú rodinu, no doručia ti napríklad obed, knihu či internetovú objednávku. Je to naozaj hudba ďalekej budúcnosť, alebo nás tento luxus čaká už o pár rokov?
V článku sa dočítaš:
- Aký dopad má 5G na lietanie dronov
- Čo je novinka U-space
- Prečo legislatíva drží drony na uzde
- Aká je ich budúcnosť a na čo ich využiješ o 10 rokov
Výroba aj predaj dronov stúpa
Ešte v minulom desaťročí zaviedli v Spojených štátoch pravidlo, podľa ktorého si museli majitelia dronov nad 250 gramov svoju novú vychytávku zaregistrovať. V roku 2013 bol len v samotných USA registrovaný iba zlomok z dnešného počtu. Vtedy Američania minuli na drony 44 miliónov dolárov. O štyri roky neskôr, v roku 2017, to bolo už takmer 1,3 miliardy dolárov.
Fakt, že dronov sa predá z roka na roka viac, potvrdzujú aj štatistiky Drone Industry Insights. Najväčší boom zažívajú tieto mašiny v Ázii (kde však žije aj najviac ľudí), nasleduje Severná Amerike a Európa. V roku 2020 sa odhadovalo, že do piatich ďalších rokov sa predaj dronov zvýši o 100 percent. A k týmto číslam sa svet už reálne blíži.
Ľudia si kupujú prevažne menšie drony na svoje vlastné využitie. Veľké spoločnosti však nakupujú aj stredne veľké zariadenia, ktoré odnesú nielen kameru, ale napríklad aj balík do piatich kilogramov. Podľa údajov od Statista by viac ako polovica opýtaných verila donáške internetovej zásielky dronov – najviac od spoločností Amazon, americkej pošty, Googlu a Walmartu. Na druhej strane, 39 percent opýtaných by stále dronom neverilo.
Využitie v bežnom aj profesionálnom živote
Na čo sa dnes najviac drony využívajú? V roku 2022 ešte stále dominovalo fotografovanie krajiny, no už do dvoch až troch rokov by mala väčšina dronov slúžiť poľnohospodárstvu. Karta sa počas nasledujúcich rokov otočí a väčšinu predaných dronov nebudú mať na svedomí ľudia (teda komerčné využitie), ale podnikatelia, prípadne samotný štát.
Pomerne veľký podiel aktivít dnes zaberá monitoring okolia, ktorý robí službu napríklad pracovníkom lesov na skenovanie územia alebo hasičom počas požiarov. Viac ako desatina predaných dronov slúži (a v nasledujúcich rokov stále bude) na mapovanie okolia. Do popredia sa začína čoraz viac dostávať aj zachraňovanie ľudských životov či výskum ťažko dostupného terénu.
5G a jej dopad na drony
Mnohí spoločne s častejším využívaním dronov skloňujú modernú technológiu 5G. Podobne ako vzrastá počet autonómnych áut, aj dronov začína na oblohe pribúdať. A keďže niektoré z nich už neovládajú ľudia, ale internet a navigácia, práve 5G ponúka okamžitý monitoring ich okolia. To znamená, že dron vie, kam sa má dopraviť, ale taktiež rozozná iný dron a vie vopred naplánovať cestu tak, aby sa mu vyhol.
Spoločná sieť je mimoriadne dôležitá. Rozhodnutia vie umelá inteligencia vyhodnocovať v reálnom čase a zrážky dronov (aj v zaplnenej oblasti) sa takto dokážu minimalizovať. Predstav si to ako dav ľudí, ktorí kráčajú rôznymi smermi. Keďže uvažujú a vopred vyhodnocujú okolnosti, vedia sa uhýbať a nevrážajú do seba. Práve takto majú fungovať v budúcnosti drony.
Novinka U-space
Nedávno predstavili svetovú novinku U-space. Ide o službu, ktorá prepája sieť dronov s cieľom ich bezpečného navigovania. Predsav si to ako pravidlá cestnej premávky, na ktoré by sa napojilo každé auto a samé stroje by vedeli, kedy a komu dať prednosť, kedy prebiehať, odbočiť a podobne.
U-space je európskym projektom a má zabezpečiť, že aj veľký počet dronov vo vzduchu bude riadený centrálne. Každý dron si pred odletom naplánuje najkratšiu možnú vzdialenosť, pričom vidí predpokladané cesty ostatných dronov a zabezpečí, aby sa navzájom nepretínali. Takto vylúči možnosť zrážky.
Na to, aby takýto jednotný priestor mohol vzniknúť, musí ešte európska legislatíva domyslieť zopár zásad. „Nemecko chce tento systém integrovať do vlastného vzdušného priestoru. Cieľom je uviesť do praxe automatizované a prepojené letectvo a zároveň chrániť životné prostredie,“ informuje bulletin organizácie pre bezpilotné lietadlá (UAS).
Vadia dronom mrakodrapy či lietadlá?
Túto otázku sme schválne položili naopak. Samozrejme, že drony sú tie, ktoré dnes tvoria „prekážku“. No predstav si, že počas štartovania lietadla z letiska si tisíc čakajúcich objedná obed. Kto bude zavadzať – jedno lietadlo so sto ľuďmi na palube alebo tisíc dronov pre tisíc ľudí?
Hovoríme síce o ďalekej budúcnosti, no už teraz sa ju jednotlivé štáty, ako aj spoločná Európska únia snažia vyriešiť. Jednotlivé oblasti by sa mali rozdeliť do zón – napríklad obytná časť, priemyselná časť, hospodárska časť, vodné plochy a podobne. Drony budú mať minimálnu aj maximálnu povolenú letovú výšku, v ktorej sa budú môcť pohybovať. Záležať by pritom malo aj na nadmorskej výške, teda na samotnom teréne.
Označovať sa tiež budú oblasti s mrakodrapmi, letectvo alebo armádny priestor a drony sa do nich pravdepodobne nedostanú, prípadne až nad určitú nadmorskú výšku. Ostáva ešte vyriešiť, či človek na 25. poschodí v 50-poschodovom mrakodrape bude musieť pre svoju zásielku zísť dolu, vyviesť sa hore alebo či dron prispôsobí svoju výšku a prinesie mu zásielku aj na balkón či terasu. To už je otázka týkajúca sa samotnej bezpečnosti. Zrejme všetko začne odbernými miestami.
Pizza vzduchom bez pilota
Naozaj si už o pár rokov budeme objednávať obedové menu a prinesie nám ho dron? Nie je to pravdepodobné, teda aspoň nie na Slovensku, no v niektorých čínskych, amerických či európskych mestách sa to už deje. Nemusí pritom ísť konkrétne o jedlo alebo objednávku všeobecne. Minulý rok sa dokonca touto dopravou podarilo včas presunúť aj pľúca a zachrániť tak život človeka.
„Jednoznačne ich uvidíme častejšie,“ povedal pre náš web Václav Michalčík. „Zatiaľ čo my sa bavíme o nutnosti implementácie európskych pravidiel a zodpovednom lietaní, niektoré krajiny už finišujú s projektmi dronových taxislužieb či prepravy tovaru. Možnosti UAV (bezpilotné letecké systémy, pozn.) na ich použitie v priemysle, službách a obchode sa neustále rozširujú a mnohé krajiny investujú do dronovej infraštruktúry a Smart Urban Mobility konceptov nemalé prostriedky. Je teda len otázkou času, kedy sa stanú súčasťou bežného života v rámci činností a služieb, ktoré môžu ponúknuť.“
Hranice využitia brzdí legislatíva
Aj samotný U-space naráža na jednu veľmi podstatnú vec – zákony. Kým sa nevyriešia na európskej úrovni, samotné štáty nič nezmôžu. Európska únia by v najbližšej dobe mala zavádzať nové pravidlá pre bezpilotné objekty vrátane dronov a implementovať ich do už plantanej legislatívy o letectve. Celoeurópske nariadenie by od štátov vyžadovalo prepracovanie svojho vzdušného priestoru a začlenenie U-space.
Aktuálne plány ešte z pandemického roku 2020 sľubujú koexistenciu pilotovaných a bezpilotovaných objektov (lietadiel a dronov) v spoločnom vzdušnom priestore. Toto spojenie zvýši bezpečnosť nad našimi hlavami a tým aj na našej zemi ako takej. Aj autonómne lety väčších lietadiel, nielen malých dronov sú budúcnosť, ktorej sa nevyhneme. Autopilot dnes totiž dokáže bezpečne vzlietnuť aj pristáť.
Kde drony nemôžu lietať?
Zóny, v ktorých aktuálne drony nemôžu lietať a v blízkej budúcnosti pravdepodobne ani nebudú môcť, sa dajú rozdeliť do troch kategórií:
- Obmedzený vzdušný priestor: Sem patrí napríklad spomínaná armáda, do tohto priestoru nemôže vstúpiť žiadna komerčná doprava.
- Obmedzenie podľa vytýčeného miesta: Niektoré plochy nie sú vhodné na pristávanie dronov, nejde však len o samotný nevhodný terén, ale napríklad aj o budovy špecifického zamerania, napríklad vládne priestory.
- Dočasné letové obmedzenie: Ide o miesta, nad ktorými možno či nemožno lietať len v určitom čase, sú to napríklad športové štadióny, koncerty alebo vystúpenie prezidenta pred ľuďmi.
Tieto obmedzenia sa môžu v jednotlivých krajinách, samozrejme, meniť.
Budúcnosť dronov
V budúcnosti by drony mohli byť veľmi dôležité pre samotnú ekonomiku krajín. Vďaka pokročilým mechanizmom budú pracovať v mnohých oblastiach a škála ich využitia bude veľmi pestrá. Rozhodovať v ich prospech bude bezpilotná prevádzka, rýchla a bezpečná doprava, ale aj samotná váha prepraveného tovaru.
„Viem si predstaviť, že o 5 až 10 rokov sa v Európe začnú naplno využívať nové možnosti bezpilotných prostriedkov, ako napríklad autonómne lety, lety bez priameho vizuálneho kontaktu BVLOS a drony sa stanú súčasťou mestskej dopravnej infraštruktúry,“ dodáva Václav Michalčík.
Budú z nich záchranári, záhradkári aj kuriéri
Drony aj v najbližších rokoch nezmenia svoje aktuálne najvyužívanejšie poslanie a tým je fotenie a nakrúcanie priestoru z výšky. Aj filmové spoločnosti zistili, že ich ovládanie a prevádzka je oveľa lacnejšia a jednoduchšia oproti helikoptéram. Navyše sa dostanú aj na miesta, kam veľké lietajúce objekty nemajú šancu preniknúť a vznášať sa môžu aj v krytých budovách.
Štafetu prevezme poľnohospodárstvo. Drony budú polievať zeleninu, pretože vedia vyliať presné množstvo vody na presne stanovené miesto. Časom budú aj hnojiť a podávať hlásenia o pestovaní. Taktiež sa z nich stanú záchranári, a to najmä v nedostupných terénoch. Už dnes pomáhajú mapovať okolie po zemetraseniach, požiaroch, lavínach či záplavách.
Okrem samotnej donáškovej služby, o ktorej sme tu už napísali dosť, budú pomáhať aj v stavebníctve. Ich hlavným účelom bude inšpekcia staveniska, monitoring zamestnancov, geodézia, dohľad nad bezpečnosťou či vytváranie 3D skíc o priebehu stavby. To, kde ich využijeme, záleží len na ľudskej fantázii a našej následnej šikovnosti.
Ešte viac zaujímavých noviniek, tipov, vtipov a inšpirácie? Poď na náš TikTok!
Zdieľať na