Posledná časť Denníka stratenej vysokoškoláčky #51: Možno budem ľutovať, ale je koniec

koniec, end

Denník stratenej vysokoškoláčky sa končí (Zdroj: freepik.com)

#Pred Radúzovým vchodom som stála dobrú polhodinu. Neotváral mi. Až keď som sa rozhodla odísť a zaparkovať v najbližšej kaviarni, vynoril sa spoza rohu. Keď ma uvidel, vydýchol si. Podľa kruhov pod očami som sa dovtípila, že túto noc tiež až tak veľmi nenaspal. „Si v poriadku?“ spýtal sa. „Kristínka, toto mi, prosím ťa, už nikdy neurob.“ Stáli sme oproti sebe a ja som sa nemala k činu. Chcel ma objať, no uhla som sa. Nechcela som, aby mi hormóny zabránili triezvo uvažovať. Objatia môžu prísť na rad aj neskôr.

Takto teda nie!

V Radúzovi to vrelo. Len, čo zalial zelený čaj, pustil sa do siahodlhého monológu. „Viem, že si ideš svoje, ale toto už prekročilo všetky medze! Bál som sa o teba, mohla si to riešiť inak!“ začal ma poučovať. „A ako?“ spýtala som sa pokojne. „Keby som ostala u teba, mal by si nado mnou prevahu. Potrebovala som urobiť svoje vlastné rozhodnutie.“ Podľa výrazu v jeho tvári som pochopila, že absolútne netuší, o čom je reč.

Mladý zamyslený muž
Radúz ukázal aj svoju temnejšiu stránku (Zdroj: freepik.com)

„Jáj, teba ešte neprešlo to fotenie,“ začal sa ironicky smiať. „Vieš, koľkí už skrachovali práve preto, že sa hrali na umelcov?“ Prešiel do útoku. Sypal na mňa nepriestrelné fakty a ja som ho po prvýkrát videla v mode skúseného účtovníka, ktorého čísla nepustia do ničoho hlbšieho. Nepáčila sa mi jeho premena. Začala som sa potichúčky baliť. Nechcem to počúvať. Niečo si nájdem. Vari v nejakej ubytovni budú mať pre mňa miesto. Nemám veľa peňazí, ale na pár nocí by som mala byť zahojená.

(Ne)dokonalý frajer

Keď Radúz videl, čo robím, zvýšil otáčky. Nepočúvala som ho. Ani ti to tu nechcem reprodukovať. Jedno však viem určite. Ukázal, že nie je vždy dokonalý muž, ale tiež má množstvo nedostatkov, na ktorých musí popracovať. Asi to, že som nereagovala, mu najviac pomohlo sa upokojiť. „Veď môžeš robiť aj niečo iné ako biológiu. Vyskúšaj nejaký marketing, právo, ekonomiku, farmáciu… Hocičo, čo má budúcnosť,“ snažil sa ma naladiť na pragmatickejšiu vlnu. Nechytala som sa. Možno ani tá fotografia nie je to práve orechové. Ale som pripravená vziať na seba zodpovednosť za vlastnú skúsenosť.

Koniec?

„Ty si nepoučiteľná,“ vzdychol si Radúz. Dole lícami mi začali tiecť slzy. Možno nechávam stáť v malom byte toho najdokonalejšieho muža pod slnkom, ale vedela som, že musím urobiť to hlavné: Nájsť vnútorné šťastie. Zavrela som dvere a zhlboka sa nadýchla. Som pripravená na nový začiatok!

žena imitujúca snímok
Bude zo mňa nádejná fotografka? (Zdroj: freepik.com)

Kika

Pozn: Denník je čistá fikcia. Akákoľvek podobnosť postáv či miest je čisto náhodná.

Zdroj: hashtag.sk
Odporúčame