Denník stratenej vysokoškoláčky #44: Každému raz prasknú ružové okuliare

Niekedy si treba dať dole svoje ružové okuliare (Zdroj: Unsplash)

#Na Majku som sa tešila. Stretli sme sa v malej kaviarni v centre mesta. Keď som ju z diaľky zazrela, hneď som videla, že plakala. Červený nos jej svietil ako semafor, a ja som mala chuť otočiť sa na päte. Čo zas vyviedla?

Komu niet rady, tomu niet pomoci

Majka sa jednoducho rozhodla, že nedospeje. Ani som ju nepozdravila a už na mňa vybalila dôvod jej plaču. Písal Tónko, veľký ploditeľ a biologický otec jej dieťaťa. Samozrejme, že jej nasľuboval hory-doly a ona mu to zhltla aj s navijakom:

„Chce so mnou žiť! Postará sa o nás. Môžeme si spolu prenajať byt. Našiel si miesto ako osobný bodyguard nejakého papaláša, takže peňazí budeme mať dosť. Jeho žena mu nerozumela. Vyhodila ho z domu ako prašivého psa. Hovoril, že len tak si uvedomil, že ma miluje a že urobil obrovskú chybu. Ja ho tak milujem, že neustále plačem od šťastia. Vravela som to Alene. Chcela som sa zbaliť a ihneď odísť za Tónkom. Povedala mi, že som naivná. Asi závidí, keď bráni našej láske.“

tehotná žena s telefónom
Nádej zomiera posledná? (Zdroj: freepik.com)

Musela som sa zhlboka nadýchnuť. Tak toto bola na mňa fakt silná káva. Vedela som, že moja kamoška očakáva, že jej budem držať stranu. Mala som zmanipulovať Radúza, aby dohovoril svojej sestre a aby tá dala požehnanie tomuto pseudovzťahu. Zahryzla som si do jazyka. Neverila som, že môže byť až tak naivná.  Chýbal jej nadhľad. Ak ju ten jej „Rómeo“ nechá, kam sa vráti?

Máš pocit, že si obklopený idiotmi? Vtipná príručka zmení tvoj pohľad na vec

Klamať sa nemá

„Požičaj mi, prosím ťa, na chvíľku telefón,“ poprosila som Majku. „Ale ja nemám kredit!“ vysvetľovala mi. Nevadí. Ja som si ten svoj ešte nestihla vybúchať. Teraz ho použijem na dobrú vec. Po víkende môžem začať brigádovať, takže bude aj na kredit. Z Majkinho telefónu som si odpísala telefónne číslo Katky, Tónovej manželky. Bola som presvedčená, že od nej sa dozviem absolútne inú verziu Tónkovej rozprávky, ktorá nemá absolútne nič spoločné s realitou.

„Počkaj ma tu,“ kývla som na Majku a vzdialila som sa z kaviarne. Katka mi zdvihla už po prvom zvonení. Vysvetlila som jej, kto som, čo som. Nezabudla som ju informovať, aké veľké plány má Majka s jej manželom.

bodyguard pri aute
Tónko má od bodyguarda poriadne ďaleko (Zdroj: freepik.com)

„To je ale…“ vzdychla si Katka. Vysvetlila, že Tóna pred istým časom vyhodila z domu, ktorý bol aj tak písaný na jej rodičov. A že nerobí žiadneho bodyguarda. Tam potrebuje mať osobnostný profil čistý ako sklo a to sa o Tónkovi nedá povedať. Robí SBS-kára v malej drogérii, kde zarobí len almužnu. Katke som popriala veľa šťastia, poďakovala som jej za rozhovor a povedala som, že ju fakt obdivujem. Nešla do sĺz, ani do sebaľútosti. Vedela sa popasovať so životom.

Verím-neverím

Keď som Majke povedala, čo som sa dozvedela, obvinila ma z klamstva. Nechala som ju v tom. Nemusím sa obhajovať. Sama sa dozvie pravdu, keď sa jej rozbijú ružové okuliare. Každý však zodpovedá sám za svoj život. Majku mám i naďalej rada. No naše stretnutia pre mňa prestali mať zmysel.

Kika

Pozn: Denník je čistá fikcia. Akákoľvek podobnosť postáv či miest je čisto náhodná.

Zdroj: hashtag.sk
Odporúčame