#Moja mama je fakt jedinečná. Vždy zavolá v tú najnevhodnejšiu chvíľu. Samozrejme, že to nebolo inak ani v čase, kedy sme v aute riešili Majkin hysterický plač. Jej mama práve zistila, že poslušná Majka na tajnáša vyletela z rodného hniezda.
Cesta za všetky drobné
„Kristína, preboha, kde si?!“ ozvalo sa miesto pozdravu. „Ahoj mami, aj ja ťa rada počujem,“ snažila som sa hrať odvážnu. Radúz sa len na mňa s obavami pozrel a jemne ma stisol za ruku. Už mal s mojou mamou aké-také skúsenosti. Majka revala na zadnej sedačke ako zmyslov zbavená, a i keď sa mi mama snažila prehovoriť do duše, rozumela som jej každé piate slovo. Nakoniec som položila telefón. Život je príliš krátky na to, aby som ho strávila dobrovoľným vypočúvaním vlastných nedostatkov.
Celú cestu sme strávili mlčky. Ak, pravdaže, nepočítam Majkine hysterické skuvíňanie. „Ja to už nevydržím,“ pošepkala som Radúzovi niekde za Banskou Bystricou. Odbočil na parkovisku a Majku jemne vytiahol z auta…
Občas sa treba ozvať
„Necítiš sa trápne? Sama si za to môžeš. Čakáš dieťa, tak je načase, aby si sa sama prestala správať ako rozmaznané decko. Môžeš ísť k mojej sestre, ale až keď konečne prestaneš revať. Nepomôže ti ani ľútosť, ani hystéria!“ Radúz vravel potichu, a tak Majka bola nútená stíšiť volume. Malo to efekt, pretože postupne prešla do tichého fňukania. „Aj to je pokrok,“ pomyslela som si, keď sa nezvyčajná dvojica v zložení môj čerstvý frajer a bývalá spolubývajúca vrátili opäť do auta, Majka sa začala správať trošku racionálnejšie.
„Najviac sa bojím, že nebudem mať z čoho žiť. Zisťovala som si, že rodičovský príspevok dostanem, až keď sa dieťa narodí. Dovtedy sa môžem ísť pásť. Škoda, že nie som bylinožravec,“ snažila sa o vtip, čo som tiež vnímala ako pozitívum. Celú cestu do Veľkého mesta sme vymýšľali vhodné zamestnanie pre tehotnú ženu, ktoré ju môže aspoň ako-tak uživiť.
„Majka, si chodiaca encyklopédia. To by bola škoda nevyužiť,“ napadlo mi tesne pred Veľkým mestom. „Môžeš doučovať deti, máš certifikát z angličtiny. Tá je dnes základ, mohlo by ťa to uživiť.“ Pri pohľade na Majku mi bolo jasné, že som trafila do čierneho. Konečne sa usmiala. „Môžem učiť aj online, bez toho, aby som vytiahla päty z domu,“ napadlo jej. V jej očiach som videla nádej na lepšiu budúcnosť. Práve tú potrebuje oveľa viac než nového partnera.
Ženy musia držať spolu
Pred domom na vŕšku kopca sa objavila staršia pani, ktorú som si pomýlila so susedkou. Bola to Alena, Radúzová sestra, ktorá bola od neho staršia o takmer 25 rokov. Zrazu mi vekový rozdiel medzi mnou a Jakubom prišiel zanedbateľný. „Na svet som prišiel nečakane,“ usmial sa Radúz, keď videl, ako sa tvárim. „Práve preto som sa rozhodol pomôcť Majkinmu dieťaťu. Viem si predstaviť, aké to je byť v koži neplánovaného potomka.“ Majka sa stále dívala do zeme. Alena k nej pristúpila a objala ju. „Ženy by mali držať pri sebe.“ Kde som len počula tú vetu?
Pomaly sa začalo stmievať. „Mala by som sa vrátiť domov,“ pozrela som sa na Radúza. Vôbec som si nevedela predstaviť, že by som sa mala trepať cez celé Slovensko. Internát bol zatvorený a ja som netušila, kde strávim noc. „Nechceš prespať u mňa?“ položil mi otázku, netrpezlivo čakajúc na moju odpoveď.
Kika
Pozn: Denník je čistá fikcia. Akákoľvek podobnosť postáv či miest je čisto náhodná.
Zdieľať na