Denník stratenej vysokoškoláčky #42: Prvá spoločná noc

pár v posteli

Ako dopadla prvá noc? Zdroj: freepik.com

#Keď mi Radúz navrhol, aby som u neho prespala, chytila ma panika. Ako prvé som si predstavila svoju antikoncepčnú spodnú bielizeň, ktorú sa moja mati po každom praní márne pokúša šmariť do koša.

Keď tie sexy nohavičky vôbec nie sú pohodlné! Ale za to infantilné dámske boxerky, ktoré mi darovala kamoška na pätnáste narodeniny, sú jednoducho na nezaplatenie! Nadýchla som sa a usmiala na Radúza: „Jasné, že prespím u teba. Len musím zavolať mame!“

Mama (ne)vie všetko!

„Mami? Ahoj, ja len volám v rýchlosti, že dnes spím u kamošky, tak aby si sa nebála!“ vysypala som zo seba jedným dychom. „Ty si určite s tým…“ mama vedela koľká bije. Skôr, než sa na mňa zosypala spŕška výčitiek, zahundrala som niečo o slabej baterke. Neklamala som. Môj predpotopný telefón sa mení na pevnú linku, budem si musieť kúpiť nový, pretože tento starček ma pravidelne necháva v štichu.

nohavičy
Pri výbere nohavičiek si dám nabudúce viac záležať (Zdroj: freepik.com)

Pri premiestňovaní do Radúzového bytu som naskočila na praktický mod, ktorý sa u mňa nevyskytuje až tak často: „Ale ja nemám zubnú kefku, ani pyžamo!“ Začala som vypočítavať. Tému antikoncepčných nohavičiek som radšej ani nespomínala. „Nevadí,“ usmial sa na mňa môj frajer. „Myslím, že to zvládneme.“

Aký pán, taký byt

O byte, v ktorom žije sám dospelý chalan, som mala jasnú predstavu. Kopec špinavého riadu, ponožiek a pokazených nabíjačiek. Radúzov byt mi však vyrazil dych. Malý jednoizbák ma rozhodne zaujal. Čistota, ktorá však nehraničila s pedantnosťou, čierno-oranžové dekorácie, ktoré spolu dokonale ladili a neskutočne príjemná atmosféra urobili svoje. Ihneď som sa cítila ako doma. V izbe trónila jedna väčšia posteľ, pri pohľade na ktorú ma oblial pot. Dúfam, že dnes sa nebudeme milovať. Vôbec, ale vôbec na to nie som pripravená!

posteľ
Keď vieš, že na spoločnú noc nie si pripravená! (Zdroj: freepik.com)

V bruchu mi poriadne škŕkalo. Keď to Radúz započul, spravil tuniakové sendviče a čaj. Sedela som na posteli, strnulo ako stará panna (čo aj som) pred prvou nocou a tvárila som sa zmätene. „Neboj sa. Nie si mi nič dlžná. Chcem, aby si to vedela,“ povedal, akoby mi čítal myšlienky a pobozkal ma na čelo. Konečne som sa uvoľnila.

U Radúza som sa cítila ako doma. Dal mi svoje tričko, našiel novú zubnú kefku a do rána sme sa rozprávali o hocičom. Cítila som sa bezpečne a túlila som sa ku nemu ako naše mačatá ku mačke Božene, i keď to asi nie je romantické prirovnanie. Ráno som sa zobudila skôr a sledovala, ako Radúz spí. Napriek tomu, že sme sa v noci bozkávali, bola som rada, že sme sa nedostali k poslednej méte. Určite nám nič neutečie.

Kika

Pozn: Denník je čistá fikcia. Akákoľvek podobnosť postáv či miest je čisto náhodná.

Zdroj: hashtag.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

Nastavenia cookies na tejto webovej stránke sú nastavené na "Povoliť cookies" vám prehliadanie možné skúsenosti. Ak budete pokračovať na používanie tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia cookies alebo kliknite na tlačidlo "Prijať" nižšie potom dávate súhlas k tomu.

Zavrieť