#Rande s Radúzom bolo dokonalé. Poviem ti, že nikdy som sa príjemnejšie necítila. Až do momentu, kedy ma známe kŕče v bruchu nezačali presviedčať o tom, že nájsť toaletu je misia číslo 1. Čo tam po láske! Moje telo malo zjavne iné potreby, než hľadieť Radúzovi do očí. Vyklopila som to na rovinu. Že potrebujem… Veď vieš, čo. Zobral to naozaj džentlmensky. Rýchlo naštartoval auto a hodil ma domov. Peši by som to nestihla.
A ty si kto?
Kým Radúz čakal pred naším domom, zastavila ho moja mama. Tej fakt neujde nič. „A ty si kto? Jeden z tých, čo stále niečo ponúkajú? Ďakujem, nemám záujem!“ Odpovedala mu na otázku, ktorú vôbec nepoložil. „Som Radúz. Čakám na Kristínku. Prišlo jej zle,“ odpovedal s úsmevom. To očividne ešte viac rozdráždilo moju mamičku, ktorú sa neoplatí rozhnevať.
„Čo zas vyviedla?!“ Nedala sa mama, ktorá v každej situácii vedela bleskurýchle nájsť vinníka. Väčšinu som ním bola ja. „Nič, naozaj nič.“ Obhajoval ma môj nádejný frajer. Keď som schádzala dole po schodoch, videla som, ako ho mama podrobuje krížovému výsluchu. Radúz sa nedal vytočiť. Bol konštantou, ktorá sa nedala vytrhnúť z rovnováhy dokonca ani mojou mamou.
„Mami, ideme sa prejsť,“ skočila som jej do reči. Zahučala za nami zopár slov, ktorým som nevenovala žiadnu pozornosť. Bolo mi dobre. Tak dobre, ako mi dávno nebolo.
Čo mám robiť, keď ma pobozká?
Druhý moment trápnosti nastal až večer. Hnačka ma našťastie obišla, no keď Radúz opäť zaparkoval pred naším domom, nevedeli sme sa rozlúčiť. Zamilovane sa mi díval do tváre, cítila som, že ma chce pobozkať. Nikdy som sa však nebozkávala, preto ma chytila panika. Vyhýbala som sa mu pohľadom a utiekla som sa schovať do bezpečia svojej izby. Bez pozdravu, ako taká ťava.
„Všetko som pokazila!“ Bičovala som sa. Našťastie moje trápenie netrvalo dlho. O chvíľku mi pípla správa od Radúza: „Si to najmilšie stvorenie, ktoré som stretol. Aj keď si tak svojsky popletená.“ Poviem ti, že to bol ten najkrajší kompliment.
Po tomto rande som sa nevedela dlho na nič sústrediť. Mama neustále chodila za mnou, asi chcela zistiť podrobnosti. Videla som, že umiera od zvedavosti. Nakoniec som sa prinútila otvoriť notebook a skontrolovať aspoň maily. Písala Majka. Predmet správy hovoril za všetko: „Pomoc! Nechcem sa vydať!“ Som zvedavá, čo zas vyviedla.
Kika
Pozn: Denník je čistá fikcia. Akákoľvek podobnosť postáv či miest je čisto náhodná.
Zdieľať na