Denník stratenej vysokoškoláčky #18: Hon na darčeky sa práve začína

Photo by Daria Shevtsova from Pexels

#Len čo sa skončili Dušičky, už sa v obchodoch objavila záplava čokoládových Mikulášov, salóniek a svietiacich ozdôb, ktorých jediným cieľom je pripomenúť spotrebiteľom, že darčeky treba nakupovať čím skôr. Pretože zajtra, zajtra už bude neskoro. Väčšinu som nakupovala darčeky deň pred Štedrým dňom, pretože ma to jednak nebavilo, a jednak som mala hlboko do vrecka. Dnes som sa však do obchodov vybrala dobrovoľne-nasilu. Majka sa na izbe olizovala s Tónom a ja som nechcela byť nemým svedkom ich vzájomného vyšetrovania ústnej dutiny. Preto som sa radšej obliekla a išla na nákup. Predvianočné šialenstvo sa práve začalo.

Tradíciu treba dodržať

Na účte som mala 50 eur, ktoré mi potajomky vsunula stará mama, vidiac moju nepeknú finančnú situáciu. Pokúšala som sa nájsť si vo Veľkom meste brigádu, ale väčšinu všade mali záujem len o čašníčky, a ja som nemala chuť si zopakovať to posledné fiasko. Verím, že raz sa mi niečo pritrafí. Dovtedy sa však nemôžem priveľmi rozhadzovať. Vošla som do obchodného centra a zamierila do drogérie. Neveriacky som pozerala na balíčky s dekoratívnou kozmetikou. Opäť sú o niečo drahšie než minulý rok. V tom mi však napadla geniálna myšlienka. Otcovi dám tú istú kolínsku vodu, čo aj vlani. Ešte mu ostala v darčekovom balení. On také nepoužíva a mne stačí zmeniť len obal. A ešte aj ušetrím.

Fidel Hajj/pexels.com

„Moja, a ty tu pracuješ?“ drgla do mňa nejaká pani, ktorá nevedela nájsť šampón proti lupinám. Napriek mojej zamietavej odpovedi sa vytrvalo dožadovala pomoci. Neostalo mi nič iné, než ho ísť s ňou hľadať. Keďže bol v akcii, rovno som si aj ja hodila jeden do košíka. Darujem ho mame. Na Jakubkovi som však nechcela šetriť. Rozhodla som sa, že on si zaslúži, aby som sa pľasla po vrecku. V hračkárske som uvidela perfektnú tatrovku. Hneď ma zaliala vlna nostalgie. Presne na takej istej som si pred pár rokmi rozbila bradu. Jakub tiež nemôže byť ukrátený o podobný zážitok.  Ušla sa mi posledná. Síce škatuľa bola mierne natrhnutá, ale ja dúfam, že môj brat mi prepáči malý kozmetický prehrešok.

A čo ja?

Na účte mi ostalo len 7 eur a 25 centov. Ostatní členovia rodiny sa budú musieť uspokojiť s vlastnoručne vyrobeným prianím. Ak sa im to nebude páčiť, poviem im, že ani ja som si nič extra pod stromček nemohla dovoliť. Vybrala som sa aspoň do kníhkupectva, aby som sa mohla nadýchnuť vône mojich obľúbených kníh. Videla som dievčence, ktoré sa spokojne usmievali napriek tomu, že predajňa praskala vo švíkoch. V tom ma osvietilo: „Nepotrebujete náhodou brigádnika?“

pixabay.com

„Viem, že tu stále niekoho hľadajú,“ odpovedala mi jedna z nich. Poradila mi, na koho sa môžem obrátiť. Žeby ma čakala konečne pozitívna zmena?

Vaša  Kika

Pozn: Denník je čistá fikcia. Akákoľvek podobnosť postáv či miest je čisto náhodná.

Zdroj: hashtag.sk
Odporúčame