#Nikdy nepochopím ženy, ktoré sú pre chlapov schopné urobiť čokoľvek. Prebrodiť sedem morí, zabiť deväťhlavých drakov a urobiť akúkoľvek somarinu, len aby zachránili toho „svojho“ princa. Aj keď sa z neho vykľuje úplný chrapúň. Presne to sa stalo Majke. A asi to bola moja chyba. To ja som s ňou išla tancovať. Netušia som, že v bifľoške Majke sa ukrýva parketová dračica, ktorá netúži ani tak po červenom diplome, ako po mužovi a deťoch. To jej ešte nikto nepovedal, že šťastie treba hľadať v sebe? Ale pekne po poriadku.
Oplatí sa čakať
Pamätáš si, ako som dostala facku od toho dedka v autobuse? Tak moja story mala samozrejme pokračovanie. Na druhý deň ma dedko čakal na autobuse s bonboniérou a karafiátom. Úplne ma dojal. Odpustila som mu. Vlastne som sa naňho ani nehnevala. Sedeli sme chvíľku na lavici a rozprávali sa o živote. Povedal mi, že na svoju ženu čakal celé roky. Spoznal ju tesne pred štyridsiatkou. Zaumienil si, že sa neožení len tak. Na tú dobu to bola odvážny krok a Vincent, ako sa mi ten pán predstavil, si absolútne získal moje sympatie.
Ja som nejako netúžila zamilovať sa. Stačil mi spokojný život, knihy, hrabanie sena a moja rodina. Videla som, čo všetko dokážu napáchať nefunkčné vzťahy. No mnohé moje kamošky ostávali radšej tvrdohlavo v nefunkčnom vzťahu, pretože samotu vnímali ako niečo menejcenné. Okrem toho mi ešte stále z hlavy úplne nevyfučala babkina slávna veta: „Dobrú kravu aj pri žľabe nájdu.“ To chcem vidieť!
Ide sa von!
„Kika, poďme si zatancovať,“ Majka ma nenechala venovať sa vlastným myšlienkam. „Už tri týždne sedím nonstop nad knihami, potrebujem sa vyvetrať,“ začala ma presviedčať. Nechcelo sa mi. Očkom som pozrela na Ľudmilku. Nemohla by ísť miesto mňa? „Nie, nemohla,“ odpovedala mi, akoby čítala moje myšlienky. Majka však tak drankala, že som sa predsa len obliekla do džínsov a svetra, ktoré mi nepridávalo dve dekády navyše. Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla. Čo len neurobím pre dobrú kamošku?
V bare bola hlava na hlave. Už od prvého momentu som sa cítila nepríjemne. Napriek tomu, že som si obliekla to najlepšie, čo som mala, pôsobila som ako inventár z múzea minulých časov. Ani Majka na tom nebola lepšie. Aby si zlepšila náladu, objednala si poldeci rumu. Ja nepijem, tak som sa uspokojila s tým presladeným čapovaným sladkým nápojom, ktorý ti ponúknu v každom slovenskom podniku. Len čo sa Majke dostal do krvi alkohol, odhodila všetok svoj ostych a zamierila si to na parket. Keby nemám aspoň trošku svedomia, určite by som ju tam nechala samu. Bála som sa, či dokáže trafiť na internát. Tak som tam stála a čakala, kým sa prestane strápňovať. Nestalo sa tak.
Alkohol robí z ľudí zvery
Za chvíľu ju začal baliť typický parketový lev. Chlap s hrubou zlatou reťazou na športovej mikine, ktorý vyzeral, akoby nemal krk. Majka bola šťastím celá bez seba. Nebránila sa, keď jej navrhol, aby sa išla pozrieť na hviezdy. Takmer som sa rozplakala od bezmocnosti, chcela som jej pomôcť, no netušila som ako. „Neboj, kočka. Doveziem ti ju na internát,“ úlisne sa usmial. Keď som videla, že prehováranie je márne, vrátila som sa na izbu. Majka prišla za dve hodiny. Šťastná ako blcha. Oznámila mi Jóbovu správu: „Som zamilovaná.“ No zbohom! To nám ešte chýbalo! Jedno viem určite. Nudiť sa určite nebudem.
Vaša Kika
Pozn: Denník je čistá fikcia. Akákoľvek podobnosť postáv či miest je čisto náhodná.
Zdieľať na