Denník stratenej vysokoškoláčky #13: Spolubývajúca sa neumýva, ten smrad nám zakazuje vyvetrať

Photo by Carlos Caamal from Pexels

#Netuším, či je horšie. Či bývať so spolubývajúcou, ktorá trávi v kúpeľni celé hodiny, alebo mať na izbe niekoho, koho tam nedotiahne ani pár volov. Ja mám to šťastie, že bývam s oboma extrémami. Zdena, ktorá stále trvá na tom, aby som ju volala Savannah, vytrvalo odmieta vyliezť z kúpeľne, no za to Ľudmilka sa bojí vody viac ako ja verejného vystupovania. A to je čo povedať. Na izbe je smrad. A nie. Nie je to jednoduché si naň zvyknúť.

Ľudmilka si ide svoje

Ak niečo na Ľudmilke skutočne obdivujem, tak to je vytrvalosť. Že je tak silne presvedčená o svojej pravde, že sa jej nedotknú ani urážky. Zdena ju neustále dáva dole, no Ľudmilka sa neprestáva usmievať. A za to má u mňa jedno malé, bezvýznamné plus. Naša nová spolubývajúca je naozaj špecifický tvor. Nielenže sa neumýva (okrem zubov, to by som jej krivdila), ale aj neznáša, keď sa niekto z nás pokúša vyvetrať. Keď som sa nenápadne približovala k oknu, pretože ten smrad sa fakt nedal vydržať, hodila na mňa tie veľké modré, smutné oči a ja som nemala to srdce zraniť jej krehkú podstatu.

Photo by Jenna Hamra from Pexels

„Kristínka, vieš, vonku začína fúkať. Mám slabú imunitu, nechcem prechladnúť.“ Tie jej očiská ma fakt dostali. Veľké a nevinné. Presne také má aj naša Nataša, krava, ktorá si pravidelne pochutnáva na tých prekliatych lišajníkoch. „Radšej zima, než smrad,“ ozvalo sa  druhého konca izby. Zdena si neodpustila ujsť príležitosť na rýpanie. I keď som s ňou v podstate súhlasila. Ľudmilka sa však nenechala rozhádzať. Len sa usmievala a pustila sa do upratovania svojho miniatúrneho priestoru.  Odišla do Veľkého mesta, aby sa z nej stala učiteľka. Už teraz som sa obávala toho, ako ju budú šikanovať nádejní budúci študenti.

Za všetkým hľadaj rodičov

Za všetkým hľadaj ženu. Pomerne rýchlo som dokázala zistiť, že to platí aj v Ľudmilkinom prípade. Tou ženou je stará mama, nie mama, ako som si myslela. Tá zomrela bohužiaľ tesne po pôrode svojho jediného dieťaťa, jej otec zdupkal niekde do neznáma a malej Ľudmilky sa ujali starí rodičia.

Photo by Daria Obymaha from Pexels

To, čo nám postupne prezrádzala, ma dostalo. Pochopila som, že Ľudmilkin svet stojí na zvláštnych základoch. Ale o tom nabudúce.

Kika

Pozn: Denník je čistá fikcia. Akákoľvek podobnosť postáv či miest je čisto náhodná.

Zdroj: hashtag.sk
Odporúčame