Denník stratenej vysokoškoláčky #12: Zápach je poznávacie znamenie novej spolubývajúcej

Photo by Edgar Hernández on Unsplash

#Po trapase s lišajníkom mi akosi klesla úroveň aktivity. Pri prednáškach som si sadla do zadných lavíc, snažiac sa zapadnúť s davom. Evolučnú biológiu nám prišla prednášať trojica profesorov oblečených v bielom plášti, ktorí vyzerali, akoby zažili evolúciu na vlastnej koži. Ďalšie dni sa mi prekvapivo podarilo vydržať bez trapasov. Savannah si našla nové kamošky, Majka sa neustále učila a ja som mala konečne čas na objavovanie mesta. Vysokoškolský život je paráda!

Pozor pod nohy

Po potulkách mestom som objavila množstvo krásnych parkov, o ktorých v našej rodnej dedine nemôže byť ani reči. Pekne upravované, plné štýlových bežcov, ktorí určite vysolili majland za svoj outfit. Spozornela som. Veď aj ja by som mohla začať behávať. Je ma dosť, nohy mám poriadne, asi preto, že mi ich mama v mladosti natierala kačacou masťou. Vyzerá to tak, že sa v škole až tak od roboty nepretrhnem, tak si môžem behaním vyplniť svoj voľný čas. V hlave som sa už videla: Nádherná Kristínka, ktorá poctivo beží pred tlupou nápadníkov. Samozrejme, že som sa nepozerala pod nohy, a tak som sa vysypala na zem. Obila som si nielen koleno – to sa dá predsa len zamaskovať, ale aj bradu. No čo, ja sa nevzdám! Keď prídem na internát, stiahnem si nejakú aplikáciu na beh a môžem začať…

Photo by Raka Rachgo on Unsplash

Každá z nás je unikát

Na izbe sa zrazu po odchode Lucie dýchalo predsa len ľahšie. No ako sa ukázalo, šťastie nemohlo trvať večne a všetko sa zmenilo v piatok. Práve, keď som sa psychicky pripravovala na víkend na internáte, otvorili sa dvere, v ktorých sa objavil hotový unikát:

„Čaute baby, volám sa Ľudmilka a budem tu s vami bývať,“ zašvitorila. Nevedela som, čo narýchlo odpovedať. Ľudmilkin výzor ma tak zaujal, že som absolútne stratila niť. Len som sa priblblo usmievala, nespúšťajúc oči od dievčaťa, ktoré bude našou novou spolubývajúcou. Ľudmilka bola naozaj čistá duša. To sa však nedalo povedať o jej zovňajšku. Jedinečný zápach (čo sa budeme hrať so slovíčkami), ktorý sa okolo nej šíril namiesto parfumu, som najprv pripisovala stresu. Aj ja, keď som pod stresom tak dvakrát príjemne nevoniam. Neskôr sme však zistili, že smrad sa stal pre Ľudmilku hlavnou poznávacou značkou, s ktorou nič nemienila urobiť. A to bol len začiatok… Cítila som, že sa mám na čo tešiť… S našou novou spolubývajúcou bude ešte určite veselo.

Photo by Siora Photography on Unsplash

boľavá Kika

Pozn: Denník je čistá fikcia. Akákoľvek podobnosť postáv či miest je čisto náhodná.





Zdroj: hashtag.sk
Odporúčame