NÁZOR Dá sa živiť písaním kníh? Určite áno, má to však niekoľko háčikov

žena píše na písacom stroji

Živiť sa písaním kníh nie je vôbec jednoduché (Zdroj: Freepik)

#Keď som bola ešte decko, presne som vedela, čím chcem byť, keď vyrastiem. Zatiaľ čo sa moje spolužiačky zo škôlky túžili stať herečkami, lekárkami, právničkami, letuškami či policajtkami, ja som mala v hlave jasno. Chcem sa stať spisovateľkou! A čuduj sa svete, aj sa mi to podarilo. No život slovenského spisovateľa na voľnej nohe je ťažký oriešok. Prezradím ti pikošky zo zákulisia.

Peniaze s otáznikom

Moja prvotina vyšla v pár tisícovom náklade a ja som sa išla rozplynúť pri pohľade na lesklú obálku, na ktorej sa vynímalo moje meno. Mala som to šťastie, že som do vydania knihy nemusela investovať vlastné peniaze, ako sa to bežne stáva mojim kolegom.

Pretože, ak chceš vydať knihu na vlastnú päsť, musíš rátať s tým, že peniaze, ktoré si si požičal od rodičov, babičky či banky, sa ti nemusia vôbec vrátiť. Veľmi rýchlo som pochopila, že ak chcem písať knihy, musí to ísť z vnútorného impulzu.

Snaha zarobiť peniaze je až na osemdesiatej šiestej koľaji. Pár autorských výtlačkov som rozdala najbližšej rodine a ďalšie som si nechala na reklamné účely.

dievča si píše zápisky
Nápady na písanie môžeš nájsť kdekoľvek (Zdroj: Freepik)

Ja a moje lepšie Ja

Nevyhnutnou súčasťou cesty medzi slovenskú špičku autorov je sebaprezentácia. Teda, ak nepatríš pod mega známy vydavateľský dom, ktorý spustí reklamu ešte predtým, než máš dokončený rukopis. Čo ma teda čakalo? Založiť si autorskú stránku na Facebooku, Twitteri, účet na Instagrame a spustiť reklamu na svoj vlastný produkt.

V dobe, keď prišlo na svet moje prvé literárne dieťa boli dosť v kurze súťaže typu: „Zdieľaj a vyhraj.“ Asi vieš, o čom je reč. Ziskuchtiví užívatelia sociálnej siete zdieľajú fotografiu tvojej knihy v nádeji, že ju dostanú zadarmo. Tak som chtiac-nechtiac organizovala takéto (ne)zmyselné zdieľačky.

Chápem, ich zmyslom bolo dostať do povedomia meno neznámej autorky bývajúcej v zabudnutom kúte Slovenska. Autorské výtlačky sa mi minuli v priebehu dvoch týždňov. Našťastie som si ich od vydavateľstva mohla kúpiť za zvýhodnenú cenu, no i tak mi to bolo proti srsti.

Daruješ mi knihu?

„Píšem knihy predsa preto, aby si ich kupovali iní, nie ja,“ prišla mi na um myšlienka. Široké okolie bolo zas presvedčené o tom, že sa doma váľam vo výtlačkoch kníh, a preto mi medzi rečou (či v súkromnej správe) napísali, či im nedarujem aspoň jeden výtlačok. Áno, ten, ktorý som si musela sama kúpiť, pretože aj vydavateľstvo má s knihou nemalé náklady.

Nedarovala som. Rovno som ich poslala do najbližšieho kníhkupectva, čo sa nestretlo s veľkým nadšením. Napriek tomu som pokračovala v písaní, pevne presvedčená, že sa mi podarí preraziť.

Prečo spisovatelia trú biedu

Po pár mesiacoch mi prišiel na účet prvý autorský honorár. Pôvodne som si z neho chcela kúpiť originálny obraz, alebo aspoň zaplatiť kvalitnú dovolenku. Neprezradím, koľko som dostala. Bolo to máličko, pretože honoráre za jednu predanú knihu sa pohybujú v rozmedzí niekoľkých centov.

Otriasla som sa a keďže som mala svoju prácu, tak som sa tešila z toho, že nemusím žiť len z predaja kníh. Veľmi rýchlo som pochopila, prečo spisovatelia treli biedu. Postupne prišli na rad ďalšie knihy. Ani tie však neurobili dieru do sveta.

Nikdy nezabudnem na rozhovor s majiteľom vydavateľstva, ktorý sa mi snažil otvoriť oči: „Kika, keby si dala do románov viac erotiky, kľudne niečo na spôsob 50 odtieňov sivej, hneď by sa to predávalo. Vieš, ženy to majú rady!“

dievča žíta
Čítanie ti otvorí dvere do nepoznaných svetov (Zdroj: Freepik)

Vtedy som si povedala – dosť. Verím, že v literatúre nemusí ísť len o sex. Že predsa aspoň niektorí z nás chcú čítať aj niečo, čo nie je vyslovene brak. Tak si píšem po svojom a sem-tam mi vyjde kniha, z ktorej sa teším.

Prestala som organizovať súťaže a píšem preto, prečo som si v detstve vysnila toto povolanie. Baví ma to. A to je na písaní to najhlavnejšie.

Zdroj: hashtag.sk
Odporúčame