#Fenomén zombie väčšina ľudí pozná len z rôznych postapokalyptických filmov či seriálov, ktoré zvyčajne bývajú medzi divákmi veľmi obľúbené. Matka príroda je však občas nevyspytateľná, a to najmä vo zvieracej ríši. Toto ťa donúti skutočne uveriť aj niečomu takému, ako je zombie – v tomto prípade ide o zombie hmyz, ktorý dokáže „existovať“ aj po smrti. Určite sa pýtaš: Ako je to možné?!
Tropická Huba z rodu Ophiocordyceps unilateralis má len jeden cieľ – čo najviac sa rozšíriť. Vedci zistili, že dokáže infikovať hmyz, napríklad mravca, ktorý si hľadá potravu, a to tak, že do neho prenikne svojimi spórami a pomaly mení jeho správanie. Čím viac sa infekcia rozširuje, tým viac huba dokáže správanie mravca ovládať.
Infekcia znamená stopercentnú smrť
Huba napokon pod ním úplne preberie kontrolu. Donúti ho opustiť svoju kolóniu a presunúť sa do vlhkejšieho prostredia, ktoré poskytuje lepšie podmienky pre rast a ďalšie šírenie tejto huby. Huba doslova prinúti mravca vyšplhať do výšky niekoľkých centimetrov nad zemou, kde mu „prikáže“ zahryznúť sa do centrálnej žily listu a už sa nikdy nepustiť. Takého mravca by si mohol nájsť hocikde v tropickom pralese, ak sa budeš dôslednejšie pozerať po okolí.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Následne naskenoval každý plátok, obrázky vložil do trojrozmerného modelu a starostlivo ich označil, aby vedel rozlíšiť, ktoré sú tvorené hubami a ktoré telom mravcov. Trvalo tri mesiace, kým vedec preskúmal jeden sval. Keď huba prvýkrát vstúpi do svojho hostiteľa, existuje ako jednotlivé bunky, ktoré sa neskôr navzájom spájajú tým, že vytvoria krátke rúrky.
Mozog ostáva nepoškodený
Takto zapojené bunky môžu komunikovať a vymieňať si živiny. Jednotlivo začínajú život osamote, ale nakoniec začnú spolupracovať a splynú do superorganizmu. Spoločne môžu tieto bunky bez mozgu ovládnuť mozog oveľa väčšieho tvora. Ale prekvapivo to dokážu bez toho, aby sa fyzicky dotkli samotného mozgu. Huby pôsobili prevažne vo vnútri a okolo svalových zväzkov mravcov.
Huba vylučuje širokú škálu chemikálií, ktoré by mohli z diaľky ovplyvniť mozog. Akonáhle dôjde k infekcii neuróny v tele mravca – ktoré dávajú jeho mozgu kontrolu nad svalmi – začnú odumierať. Mravec končí svoj život ako väzeň vo vlastnom tele. Medzitým sa huba živí vnútornosťami svojej obete, kým nie je pripravená na záverečnú fázu svojho rozmnoženia.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Niekoľko dní po smrti mravca huba premení jeho scvrknuté telo na odpaľovaciu rampu, z ktorej doslova povyhadzuje svoje spóry do okolia, aby sa mohli infikovať nové mravce. Podobne ako v príbehoch o zombie, aj tu existuje inkubačná doba. Počas istého času sa teda infikované mravce javia ako úplne normálne a venujú sa svojej práci, takže zvyšok kolónie to vôbec nespozoruje.
To však podľa odborníkov býva nezvyčajné, pretože sociálny hmyz, akým sú napríklad aj mravce, má zvyčajne niečo, čo sa nazýva sociálna imunita – chorých členov vyhodia zo skupiny, aby sa zabránilo rozšíreniu choroby aj u ostatných. „Myslíme si, že mravce v skutočnosti nemajú mechanizmus, ktorý by im pomohol zbaviť sa Ophiocordyceps,“ hovorí profesorka Charissa de Bekker z University of Central Florida, ktorá skúma vzťahy medzi parazitom a hostiteľom. Aj keď je infekcia stopercentne smrteľná, jej cieľom nie je premeniť všetky mravce na chodiace mŕtvoly.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Aby ekosystémy zostali vyvážené, huby musia udržiavať hostiteľské populácie pod kontrolou. V skutočnosti je v danom čase infikovaných iba zlomok mravcov v kolónii. Odborníčka však potvrdzuje to, čo sme už spomenuli vyššie – že huba Ophiocordyceps unilateralis pravdepodobne mozog hostiteľa nenapáda.
Existujú stovky druhov tejto huby
Vedci v Thajsku a Spojených štátoch študujú rôzne druhy húb Ophiocordyceps, ktoré infikujú iné druhy mravcov, aby porovnali, ako tieto druhy ovládajú jednotlivé druhy hmyzu. Výskumníci zistili, že celkovo existuje viac ako 200 druhov Ophiocordyceps. Tie môžu infikovať hostiteľov 10 druhov hmyzu, napríklad aj pavúkov, hoci nie všetky vedú k zmenám v správaní.
Jeden príbuzný druh, Ophiocordyceps sinensis, napáda húsenice motýľov. Spoznal by si ho tak, že z ich hlavy čnie ako roh jednorožca. Takéto napadnuté húsenice sú najmä v tradičnej tibetskej a čínskej medicíne vysoko vyhľadávané a cenené ako posilňovač imunity, pomoc pri liečbe rakoviny či ako afrodiziakum.
Niektoré druhy Ophiocordyceps, ktoré hosťujú na japonských cikádach, by dokonca mohli nahradiť symbiotické baktérie, aby pomohli svojim hostiteľom spracovať živiny z miazgy. Podobne ako mikrobióm v našich vlastných črevách, aj hmyz samotný obsahuje celý rad druhov húb. Všetky huby však nemôžu byť pestované v laboratóriu, a preto len pár z nich sa podarilo preštudovať podrobnejšie.
Je ohrozený aj človek?
Vedci však o niekoľkých zaujímavých druhoch vedia. Existuje napríklad Entomophthora muscae, čo v gréčtine doslova znamená „ničiteľ muchy“. Spôsobuje to, že sa muchy infikované touto hubou vyšplhajú do určitej výšky, prilepia sa k rastline a zaujmú „smrtiacu pózu“ s bruchom nahor, z ktorého potom vystreľujú spóry húb.
Ďalšou je napríklad Massospora cicadina, ktorá doslova napumpuje do cikád plno halucinogénnych drog a spôsobí, že im odpadne časť brucha. Cikáda sa potom s dierou namiesto brucha začne krútiť a otáčať, aby mohla rozšíriť spóry ďalej.
Aj ty sa v duchu pýtaš, či je možné, aby takáto huba napadla aj telo človeka a spravila z neho naozajstného zombie? Našťastie sa nemusíš báť, pretože niečo takéto nie je možné. Cordyceps nevie infikovať ľudí, pretože naše telá sú lepšie stavané a oveľa odolnejšie voči patogénom ako napríklad hmyz.
Chceš byť nonstop v obraze?
Zdieľať na