#Počul si už o spôsobe stravovania, ktorý má názov intermittent fasting? Respektíve, hovorí ti niečo prerušovaný pôst? Či už áno alebo nie, vo svete fitnes či zdravého životného štýlu zažíva nesmierny boom. Poďme si o ňom teda povedať niečo viac. V článku sa dozvieš:
V čom spočíva intermittent fasting?
Intermittent fasting (známy tiež skratkou IF), v preklade prerušovaný pôst, je spôsob stravovania, ktorý sa medzi ľuďmi rôznych vekových kategórií v uplynulých rokoch teší obrovskému záujmu. O čo vlastne ide? Základom je prijímanie jedla v určitých časových oknách, pričom prístupov, ako IF uchopiť, je viacero. Na rozdiel od iných diét, ktoré riešia, čo jesť, IF sa zameriava na to, kedy jesť.
Niekto volí stravovanie od 9:00 do 17:00, ďalší od 8:00 do 18:00, prípadne od 10:00 do 19:00. Či už je dané okno 9 hodín, 8 hodín alebo 10 hodín, je to veľmi individuálne. Podstatou je, že zvyšok dňa (a noci) je daný človek v pôste. Pri 8-hodinovom okne na jedenie máš každý deň 16 hodín pôstu, čo sú dve tretiny dňa.
IF plán môže mať aj podobu prístupu 5:2, zahŕňa teda prijímanie potravy päť dní v týždni, zatiaľ čo zvyšené dni sa denný limit obmedzí na 500 – 600 kalórií, čiže približne jedno jedlo. Napríklad si povieš, že celý týždeň s budeš jesť normálne s výnimkou pondelkov a štvrtkov.
Keď tento spôsob stravovania vydržíš dodržiavať týždne či mesiace, zistíš, že dokážeš prijať dôležité živiny počas naozaj minimálneho časového okna.
Už prehistorický človek sa veľa postil
Možno budeš prekvapený, ale nejde o nič nové. Takýto spôsob stravovania má totiž prehistorický základ. „Ľudské telo bolo v minulosti naučené vydržať bez jedla nielen viac hodín, ale dokonca aj niekoľko dní. Keďže človek nebol pôvodne farmár, ale zberač a lovec, bol zvyknutý hladovať aj dlhšie obdobie. Trvalo totiž veľmi dlho nájsť či uloviť potravu,“ vysvetľuje neurovedec Mark Mattson, ktorý fenomén IF študuje už vyše 25 rokov.
Podľa slov odborníka bolo ešte pred 50 rokmi aj v Spojených štátoch oveľa jednoduchšie zachovať si zdravú telesnú hmotnosť. Neexistovali počítače a televízny program končil o jedenástej večer. Ľudia končili deň večerou a potom išli spať, nehovoriac o tom, že aj porcie boli oveľa menšie. Mnohí pracovali a trávili čas vonku, takže sa vo všeobecnosti viac hýbali.
Postiť sa neznamená jesť menej
Netreba však zabúdať na to, že každý z nás je iný. Ak prerušovaný pôst vyskúšaš a nebude ti sedieť, skús zmeniť spomínané časové okno. Každé telo funguje inak, máme iné aktivity, prácu, sociálne povinnosti a v neposlednom rade organizmus. Niekomu môže viac vyhovovať, ak sa naje ráno a post začne skôr večer, ďalšiemu zas to, že živiny doplní poobede.
Je nesmierne dôležité myslieť na to, aby si nemal nedostatok kalórií, hoci konzumuješ jedlo a pitie iba v obmedzenom časovom okne. Tvoja strava by mala byť pestrá a zahŕňať všetko dôležité. Ty totiž nebudeš jesť menej, ale v menšom časovom intervale. Pochopiteľne by si mal vylúčiť nezdravé fast-foodové jedlo a sýtené nápoje plné cukru. Niektorí odborníci ako dobrú voľbu uvádzajú stredomorskú kuchyňu, ktorá je plná zeleniny, zdravých tukov, proteínov či nerafinovaných karbohydrátov.
Aké benefity ti IF prinesie?
Ako potom môžeš lepšie fungovať a chudnúť, keď budeš jesť približne rovnako? Otázka je na mieste a odpoveď je úplne prostá. Keď budeš polovicu alebo dve tretiny dňa v pôste, tvoje telo bude spotrebúvať zásoby kalórií, ktoré má k dispozícii, a začne spaľovať tuky. To výrazne ovplyvní tvoj organizmus. Hovorí sa tomu aj metabolický „switch“.
Taktiež minieš menej energie na spracovanie jedla, pretože telo ho bude spracovávať v pravidelných oknách a naraz, nie po častiach. Mal by si sa teda cítiť svižnejší, čerstvejší a koniec koncov aj oddýchnutejší. Ak totiž pôjdeš do postele s prázdnejším žalúdkom, tvoje telo sa môže plne sústrediť na regeneráciu počas spánku, a nie na trávenie.
Vo finále získaš množstvo benefitov. Pravidelný pôst podporuje dobrú pamäť a bystrú myseľ, zlepšuje krvný tlak, a teda aj celkové zdravie kardiovaskulárneho systému, najmä srdca, podporuje rast svalov, a teda aj celkovú fyzickú výkonnosť, chráni pred cukrovkou či obezitou a v neposlednom rade sa stará o zdravie telesných tkanív.
-
Všetko s mierou
Netreba zabúdať na to, že všetkého veľa škodí a k zmene stravovania treba pristupovať rozumne a citlivo. Úplne by sa mu mali napríklad vyhnúť deti do 18 rokov či tehotné a kojace ženy.
Odpozoruj, ako ti jednotlivé kroky sedia, či nie si hladný, unavený alebo podráždený. Keď by ti to nevyhovovalo, môžeš si to upraviť alebo zmeniť, prípadne si niečo viac naštudovať alebo sa s niekým poradiť. Kontrola svojho stravovania a efektivita ale môže reálne zlepšiť kvalitu tvojho života, tvoje zdravie a s ním spojený aj úbytok hmotnosti.
Zdieľať na
Zdieľaní