Svetovou pandémiou netrpíme prvýkrát: O čo sme takmer prišli pre chorobu šialených kráv?

Skupina kráv

Choroba šialených kráv sa istou formou môže preniesť aj na človeka (Zdroj: Unsplash/Daniel Leone)

#Pandémie sa v priebehu rokov nestriedali len u ľudí, ale rovnako potrápili aj zvieraciu ríšu. Či už išlo o domáce, hospodárske alebo divo žijúce zvieratá, dôsledky rýchlo šíriaceho sa ochorenia sú takmer vždy fatálne. Je preto dôležité vopred poznať príznaky a kľúčová je, samozrejme, prevencia.


Koronavírusy nie sú žiadna novinka, zabíjajú už desaťročia: Spoznaj predchodcov súčasnej pandémie


Rozhodne by si tieto informácie priali včas poznať farmári, ktorých dobytok postihla choroba šialených kráv. Pandémia, ktorá spôsobila straty na životoch zvierat nevídaných rozmerov. Okrem toho, že predstavovala veľké nebezpečenstvo pre zvieratá, dokázala rozšíriť formu ochorenia, ktorému podľahli aj ľudia.

Neľútostná choroba a prelomové objavy

Infekčný základ choroby šialených kráv, alebo odbornejšie nazvanej bovinnej spongiformnej encefalitídy, bol po prvýkrát objasnený v roku 1957 profesorom Davidom Gajdusekom. Toto ochorenie sa zaraďuje do celej skupiny prenosných encefalitíd, preto svoje pokusy vykonával medzi šimpanzmi a domorodcami. Mal totiž podozrenie, že domorodí obyvatelia konzumujú surové opičie mozgy, a preto sa medzi nimi choroby šíria rýchlejšie.

Šimpanz držiaci sa za hlavu
Vďaka šimpanzom sa potvrdila vysoká infekčnosť encefalitíd (Zdroj: Unsplash/ Rob Schreckhise)

Táto teória sa mu experimentálne potvrdila až v roku 1966 odkedy je možné infekčné encefalitídy klasifikovať, ako vysoko infekčné ochorenia, s dlhou inkubačnou dobou. Príčinou choroby šialených kráv sú bielkovinové častice, tzv. prióny, ktoré sú menšie ako vírusy.

Tie totiž tvorí nukleová kyselina obalená v bielkovinovom obale. Objavenie priónov bol obrovský vedecký krok vpred a za skoncipovanie tejto teórie bola v roku 1997 Stanleymu Prusinerovi udelená Nobelova cena.

Prenos a inkubačná doba

Priebeh tohto ochorenia dodnes nie je dobre preskúmaný, na rozdiel od iných chorôb v zvieracej ríši. Dôvodom sú práve prióny, ktoré si vyžadujú ešte množstvo štúdií. Navyše, má choroba nesmierne dlhú inkubačnú dobu, ktorá sa môže pohybovať od niekoľkých mesiacov, až po celé roky. Práve tento fakt nesmierne sťažuje diagnostiku ochorenia.

Model mozgu a neurónu
Príznaky sú hlavne neurologické (Zdroj: Unsplash/ Robina Weermeijer)

Príznakmi sú poškodenia organizmu na neurologickej úrovni, zväčša tak nákaza postihuje mozog. Avšak ochorenie prebieha v celom organizme, teda aj mimo centrálneho nervového systému. Prenos prebieha medzi zvieratami, no môže sa prenášať aj rôznymi živočíšnymi produktmi.

Doplatili na nekvalitnú stravu

Prvý prípad choroby šialených kráv bol zaznamenaný až v roku 1986. Hoci bola choroba potvrdená u hovädzieho dobytka, krátko na to sa začala objavovať aj u iných zvierat, napríklad u oviec. Poprvýkrát sa objavila vo Veľkej Británii a postupne sa rozširovala aj medzi ľuďmi.


Kniha s poriadne drzým názvom už zmenila život mnohým: Budeš jedným z nich?


Krava je prirodzený bylinožravec. Dnes chovatelia vedia, žeje do potravy potrebné pridávať vitamíny, antibiotiká a liečivá, ktoré zabraňujú rôznym druhom parazitov a pôvodcom ochorení v rozmnožovaní sa. Avšak v Európe to bol do roku 1987 zbytočný prepych, ktorý bol drahý a krmivo pozostávalo najmä z nevyužitého odpadu z bitúnku. Práve to spôsobilo, že ochorenie sa medzi zvieratami šírilo veľmi rýchlo.

Rozšírenie do Európy

Celkovo sa v Anglicku do roku 1993 vyskytlo takmer 185-tisíc prípadov nákazy. Postupom času sa v ohrození ocitlo viac a viac ľudí, pretože v tom čase sa zvieracie produkty používali aj pri výrobe liečiv.

V roku 1989 Oddelenie pre kontrolu liečiv v Anglicku vydalo príkaz na stiahnutie všetkých vakcín, v ktorých sa nachádzali extrakty z hovädzích kostí. Rok po tom sa začala znepokojovať aj Britská asociácia diabetikov, pretože z hovädzích kostí sa vyrábal aj inzulín.

Farebná želatína v pohári
Kosti z hovädzieho dobytka sa využívajú aj na výrobu želatíny (Zdroj: Unsplash/ Girl with red hat)

Nasledujúce roky sa prípady choroby šialených kráv začali objavovať vo všetkých štátoch. Problémom bolo, že ľudia si príliš neskoro uvedomovali, kde všade sa uplatňujú produkty z kráv. Išlo napríklad o potravinársky priemysel a výrobu želatíny z kostí, alebo kozmetický priemysel.

Horší bol však fakt, že Francúzsko podcenilo kontrolu kvality dobytka a do sveta predalo produkty, ktoré boli zdraviu škodlivé, za čo si vyslúžilo vlnu kritiky. Tento omyl si vyžiadal deväť ľudských životov.

Ľudská varianta ochorenia

Hoci priamy prenos priónov zo zvieraťa na človeka nie je možný, lekári zistili, že prióny môžu vyvolať ochorenie podobné Creutzfeldt–Jakobovej chorobe. Netreba si ju však mýliť s pôvodnou chorobou, od ktorej sa odlišuje aj napriek tomu, že obe majú rovnakých pôvodcov.

Choroba sa u ľudí prejavuje chornickými bolesťami aj zmenou nálad
Choroba sa u ľudí prejavuje chronickými bolesťami a zmenou nálad (Zdroj: Unsplash/ Larm Rmah)

Príznaky varianty Creutzfeldt–Jakobovej choroby sú najmä psychiologické. Ide o zmeny nálad a správania, taktiež vznikajú silné chronické bolesti. Rovnako ako pri zvieracej alternatíve, ani tu dodnes nie je známa dĺžka inkubačnej doby, no môže ísť o celé roky.

Kvôli prepuknutiu pandémie v 80. a 90. rokoch, bola v roku 2012 táto varianta choroby celosvetovo diagnostikovaná 220 ľuďom. Dôsledky tohto ochorenia sú väčšinou fatálne.

Chyba, ktorá sa už nesmie zopakovať

Aby sa zabránilo šíreniu nákazy, v roku 1996 zakázali import mäsa z Anglicka. Toto nariadenie trvalo v Európe do roku 2006. V prípade Ruska sa natiahlo až do roku 2016. Aj preto je dodnes dôležitá správna diagnostika tejto choroby u zvierat. To však nie je jednoduché, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Každá krajina má totiž nastavené svoje vlastné pravidlá a kontroly.


Vírus opradený množstvom predsudkov a mýtov: HIV sa netýka len homosexuálov, nakaziť sa môžeš aj pri tetovaní


V Európe je dobytok testovaný, keď dosiahne vek približne troch rokov. Neznie to vôbec tak zle, kým si neuvedomíme fakt, že mnoho bitúnkov poráža zvieratá, ktoré sú omnoho mladšie. Tie ale testované nikdy neboli.

Na druhej strane v Japonsku sa takáto diagnostika povinne aplikuje na všetky zvieratá v bitúnku. Pandémia korona vírusu však mala dopad aj na túto sféru a FDA (Správa potravín a liečiv) znížila frekvenciu testovania na dobu neurčitú.

Zdroj: wikipedia.org

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

Nastavenia cookies na tejto webovej stránke sú nastavené na "Povoliť cookies" vám prehliadanie možné skúsenosti. Ak budete pokračovať na používanie tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia cookies alebo kliknite na tlačidlo "Prijať" nižšie potom dávate súhlas k tomu.

Zavrieť