#Ak si myslíš, že pizza je jedlom až dvadsiateho storočia, mýliš sa. V starodávnom dome v Pompejách totiž objavili archeológovia fresku, na ktorej nakreslený akýsi predchodca pizze, ako ju poznáme dnes. Ak si rád dáš za dobrou pizzou dobré víno, tak vedz, že v starovekom Ríme to mali ľudia podobne. Na maľbe sa nachádza aj čaša s červeným vínom.
Obľúbená už v staroveku
Tím objavil fresku počas hľadania vykopávoch v Pompejách, starodávnom rímskom meste zničenom výbuchom sopky Vezuv v roku 79. Pompejské výtvarné štýly, ktorými boli zdobené obydlia tohto mesta, patrili k tým najzaujímavejším vo vtedajšom okolí. Práve tu narazili archeológovia na dom, ku ktorému patrila aj pekáreň. No a keď si pozrieš objavenú fresku, určite dostaneš na podobný pokrm chuť aj ty. Alebo aspoň na bežnú pizzu.
Na pravej strane fresky je možné vidieť tanier s granátovými jablkami a datľami. No a na ľavej strane uvidíš už spomínanú „pizzu“. To, čo môžeme považovať za starovekú rímsku pizzu, je v skutočnosti chlebová placka pokrytá surovinami.
Bez paradajok, no s bazalkovým „pestom“
Čo tento pokrm ale významne odlišuje od pizze, ako ju poznáme dnes, je absencia paradajkového pretlaku a mozzarelly. Tieto dve suroviny ich jedálníček neobsahoval. Paradajky totiž pôvodne pochádzajú z Ameriky, do Európy boli privezené až počas kolonizácie začiatkom 15. storočia. Namiesto neho si ale túto placku z chlebového cesta potierali tekutinou z bazalky, teda akémusi bazalkovému pestu. Bazalka bola dovezená do Európy z Ázie už počas starovekých obchodných ciest.
Aj v starovekých dobách bolo toto jedlo jednoduchým pokrmom, ktoré si mohli dopriať aj ľudia z nižšej sociálnej vrstvy. Chlebovú placku si však dopriali aj tí z vyššej triedy, no a existencia tejto nástennej maľby dokazuje, že vlastníci tohto domu si potrpeli na estetickú, umeleckú stránku jedál, ktoré pripravovali.
Zdieľať na
Zdieľaní