#Stavebný priemysel sa za posledné stáročia poriadne zmenil. Už dávno nie sme primitívna civilizácia, ktorá stavia domy z blata, slamy a čistého dreva. Či práve preto, že to nerobíme, sme primitívna civilizácia? Ako dokázali naši predkovia vydržať horúčavy bez klimatizácie? Odpoveď je jednoduchá – domy sa stavali práve z hliny.
Dnes je stavebný priemysel zodpovedný za 38 % celkových emisií oxidu uhličitého. Nemyslíme len výstavbu domov, ale všeobecne budov, mostov, centier, ciest a podobne. Práve betón však priťahuje teplo a ten naši predkovia nevyužívali. Zároveň zanecháva výraznú uhlíkovú stopu, pretože každý rok sa vyrobia približne 4 miliardy ton cementu, ktorý je jeho hlavnou zložkou.
No a práve hlinené domy, v akých žili ľudia kedysi, vedeli oveľa lepšie chrániť pred horúčavami. Architekti po celom svete začínajú apelovať na to, aby sme urobili krok späť a pozreli sa na to, ako sa domy vyrábali kedysi. Nemusíme pritom tento postup opakovať, stačí sa z neho použiť, zmodernizovať ho a možno už nebudeme potrebovať ani klímu.
Bahno alebo hlina nie je ani v modernom stavebníctve žiadnym novým zázrakom. Materiál je okrem svojej udržateľnosti aj mimoriadne šetrný k životnému prostrediu. Chladivé účinky pociťujeme na vlastnej koži a teplota vnútri takýchto budov sa pohybuje do 22 °C.
Prečo teda chodíme na letné výlety do starých budov, keď rovnako chladný pocit môžeme mať aj doma? Časom budeme nútení zmeniť spôsob, akým staviame svoje obydlia a prejsť na lepšiu alternatívu. Bol by si ochotný do toho ísť už dnes?
Buď s nami aj na Instagrame a dozvieš sa o každom novom článku ako prvý!
Zdieľať na