#Stalo sa ti už, že si mal naplánovaný večer, no pár hodín pred stretnutím si ho zrušil, pretože sa objavila lepšia možnosť? Alebo si jednoducho nemal na nikoho náladu. Nie si jediný. Tento jav má dokonca vlastný názov a psychológovia upozorňujú, že za ním často stojí viac než len náhoda.
Fenomén sociálneho prepínania
Poznáš ten pocit, keď máš dohodnuté stretnutie s kamošmi či známymi? Čím viac sa blíži termín, tým viac váhaš a hľadáš výhovorky. A potom to príde – naťukáš len strohú správu s ospravedlnením, že dnešné plány jednoducho nestíhaš.
V dnešnej dobe to pôsobí takmer normálne, pretože ľudia menia plány častejšie, spontánnosť sa berie ako výhoda a flexibilita ako nový zvyk. Lenže sa to deje tak často, že si to začali všímať aj odborníci, ktorí vysvetľujú, že nejde len o neškodný zvyk. Tento fenomén dostal dokonca vlastné meno – social zapping, teda „sociálne prepínanie“. A ako ukazujú výsledky skúmania, môže o tebe prezrádzať viac, než by si čakal.
Prečo sa to deje?
Na prvý pohľad je táto situácia jednoduchá – svoje pôvodné plány zrušíš vo chvíli, keď sa objaví niečo lepšie. Možno je to atraktívnejšia akcia, možno lákavejšia spoločnosť, alebo len predstava pohodlného večera doma. Podľa štúdie, ktorá sa tomuto javu venovala, je toto sociálne prepínanie definované ako tendencia rušiť stretnutia na poslednú chvíľu v prospech „lepších“ alternatív.
Nejde pritom len o výnimočné situácie. U niektorých ľudí sa z toho stáva opakujúci sa vzorec správania. Zaujímavosťou je, že tento jav úzko súvisí s tým, ako dnes funguješ – máš viac možností než kedykoľvek predtým, a preto môžeš neustále prepadať pocitu, že niekde inde sa deje niečo lepšie. A tak s plánmi váhaš až do poslednej chvíle.
Typické pre narcistov?
Výskumníci zistili, že ľudia, ktorí často rušia plány na poslednú chvíľu, vykazujú určité osobnostné črty častejšie než ostatní. Podľa jednej zo štúdií sú najvýraznejšie práve dve z nich, a to makiavellianizmus a narcizmus.
Machiavellianizmus v psychológii označuje tendenciu uprednostňovať vlastný prospech, často aj za cenu manipulácie či ignorovania potrieb druhých. Narcizmus zas zahŕňa silný pocit vlastnej dôležitosti, potrebu obdivu a nižšiu mieru empatie.
Podľa štúdie práve tieto črty najlepšie predpovedajú, či má človek sklony k spomínanému javu. Inak povedané – čím viac si orientovaný na seba, tým väčšia je šanca, že uprednostní vlastný komfort pred dohodnutým plánom. To však neznamená, že každý, kto občas zruší stretnutie, je narcista. Rozdiel je v miere a opakovaní.
Súvisí s prokrastináciou
Okrem spomenutých osobnostných čŕt zohrávajú rolu aj ďalšie faktory. Výskum ukazuje, že social zapping súvisí aj s impulzívnosťou a prokrastináciou. Impulzívni ľudia majú tendenciu reagovať na aktuálne podnety, napríklad nové pozvanie alebo náhlu zmenu nálady bez toho, aby premýšľali nad dôsledkami. V praxi to znamená, že pôvodný plán rýchlo ustúpi niečomu, čo práve pôsobí lákavejšie.
Prokrastinácia zas spôsobuje, že rozhodnutie odkladáš na neskôr. Nevieš sa definitívne rozhodnúť, či na stretnutie ísť alebo nie, a tak to necháš „otvorené“ až do poslednej chvíle. Výsledkom je potom časté náhle zrušenie bez vysvetlenia.
Zaujímavý paradox
Možno by si čakal, že za pravidelným rušením vopred dohodnutých plánov stojí strach z toho, že niečo zmeškáš. Tento pocit vedci označujú ako známe FOMO. Lenže výskum ukázal presný opak – ľudia, ktorí majú silné FOMO, majú paradoxne menšiu tendenciu rušiť plány, čo dáva to zmysel. Často chcú byť súčasťou diania, nechcú o nič prísť, a preto sa skôr držia dohodnutých stretnutí. Celý tento trend teda nie je o tom, že nechceš niečo zmeškať, ale skôr ide o to, že stále hľadáš lepšiu možnosť pre seba.
Podľa viacerých zdrojov je to teda čoraz viac bežnejšie. Výskumy nezáväzne od seba dokazujú, že viac ako polovica dospelých by zrušila stretnutie, ak sa objavila pre nich atraktívnejšia alternatíva. Čiastočne za to môže aj spôsob, akým dnes medzi sebou komunikujeme. Plány sa robia menej záväzne, často cez správy a bez pevnej dohody, čo vytvára pocit, že ich môžeš rovnako ľahko aj zrušiť.
Ľudia si zároveň zvykli optimalizovať svoj život tak, ako im to je najviac pohodlné a často hľadajú najlepšiu možnosť či lákavejšie zážitky. Problémom je, že tento prístup sa prenáša aj do medziľudských vzťahov, a tam už môžeš naraziť na nepríjemnosti.
Spontánnosť verzus nespoľahlivosť
Je jasné, že každý z nás občas zruší plány. Či už si potrebuješ oddýchnuť, stane sa ti niečo nečakané, alebo náhle ochorieš. Je to absolútne normálne, a v poriadku. Rozdiel medzi nevyhnutným zrušením plánov a týmto trendov je v tom, či ide o výnimku alebo pravidlo.
Ak rušíš stretnutia len občas a máš na to reálny dôvod, je to v poriadku. Dokonca to môže byť súčasť zdravej starostlivosti o seba, ak dokážeš povedať nie, keď na niečo nemáš energiu. Problém nastáva vtedy, keď sa z rušenia stretnutí stane akýsi opakovaný vzorec. Ľudia vo tvojom okolí začnú automaticky rátať s tým, že možno neprídeš, a to ti z hľadiska sociálneho kreditu nepridá na dôveryhodnosti.
Ako to vieš zmeniť?
Dobrou správou je, že to vieš pomerne ľahko zmeniť. Základom je uvedomenie si skutočnosti, že sa ti to deje. Skús si na sebe všímať, prečo chceš plány zrušiť – spôsobila to tvoja neustála únava, úzkosti, alebo len pocit, že by niečo iné mohlo byť lepšie?
Pomôcť ti môže aj jednoduchá vec, akou je rozhodnúť sa skôr a nenechávať plány „otvorené“ až do poslednej chvíle. Ak sa k nim vedome zaviažeš, bude hlúposť ich rušiť. Tiež pomáha nastaviť si vlastné pravidlo, ktoré ti povolí plány rušiť len z vážnych dôvodov, nie kvôli svojmu pohodliu.
Na konci dňa nejde len o to, či ideš na večeru alebo nie – ide o to, ako pristupuješ k ľuďom vo svojom živote. Social zapping môže pôsobiť nevinne, no v dlhodobom horizonte ovplyvňuje dôveru, medziľudské vzťahy, a aj to, ako ťa vníma okolie. Ak totiž často rušíš plány, vysielaš tým jednoduchý signál o tom, že niečo iné je pre teba dôležitejšie.
Na druhej strane, schopnosť zostať verný dohode, aj keď sa ti práve nechce, je jeden z najjednoduchších spôsobov, ako si môžeš budovať pevné vzťahy. A možno práve v tom je celá pointa trendu – nie všetko musí byť vždy lepšou voľbou, pre ktorú sa oplatí meníš plán na poslednú chvíľu. Niekedy stačí aj tá možnosť, ktorú si si vybral ako prvú.
Zdieľať na