#Neznáme číslo na displeji, krátke zavibrovanie a v hlave ti okamžite prebehne katastrofický scenár. Kým pre staršie generácie bol telefonát bežnou súčasťou dňa, pre mnohých mladých je dnes zdrojom stresu, úzkosti a nepríjemného tlaku. To, že takmer polovica mladých ľudí sa hovorom aktívne vyhýba, potvrdili aj odborníci. Čo sa stalo s generáciou, ktorá vyrástla s mobilom v ruke?
Generácia, ktorá radšej píše
Telefonovanie bolo kedysi samozrejmosťou. Pre mnohých mileniálov a generáciu Z je však táto predstava úplne neznáma. Podľa nedávneho prieskumu, na ktorý upozornil portál BBC, až štvrtina ľudí vo veku 18 až 34 rokov nikdy nezdvíha telefón.
Deje sa to najmä v prípade, ak mladí číslo nepoznajú – vtedy ho nechajú zvoniť a odpovedia neskôr cez SMS správu, alebo si daný kontakt vyhľadajú online. Až takmer 70 percent mladých v tejto vekovej kategórii zároveň uvádza, že uprednostňuje textovú správu pred telefonátom.
To už nemožno brať ako individuálnu preferenciu, ale akýsi generačný posun. Mnohí mileniáli totiž vyrastali v období, keď boli SMS správy lacnejšou a dostupnejšou alternatívou oproti volaniu – možno si aj ty pamätáš na dobu, keď sa každý znak počítal a správa mala daný maximálny limit v podobe 160 znakov. Hovory boli drahšie a často vyhradené len na niečo dôležité, z čoho sa postupne vytvoril zvyk skôr písať správy, nie hneď telefonovať.
Telefonát predstavuje problém
Zaujímavosťou je, že za neochotou zdvihnúť telefón nie je len pohodlnosť. Podľa spomínaného prieskumu viac ako polovica mladých ľudí verí, že neočakávaný telefonát znamená zlé správy. Psychoterapeutka Eloise Skinner pre spomínaný portál vysvetlila, že úzkosť súvisiaca s telefonátmi často vychádza z prepojenia s niečím negatívnym. Často pritom môže ísť len o pocit predtuchy alebo strach.
Ako sa životy ľudí prispôsobili rýchlej dobe a sami sa stali rýchlejšími, spontánne telefonáty medzi rodinou, priateľmi či známymi, ustúpili. Hovory sa začali spájať s vážnymi témami, komplikovanými rozhovormi či problémami. Čoraz viac ľudí má teda v hlave zakódované, že ak ti niekto volá bez ohlásenia, pravdepodobne to nie je len tak.
Úzkosť z okamžitej odpovede
Telefonát je živý, nedá sa zastaviť, prečítať si ho dvakrát, ani upraviť formuláciu. A práve to je problém. Tento nepríjemný najmä tlak na to, reagovať okamžite a mať odpoveď pripravenú v reálnom čase, spôsobuje mladým komplikácie. Telefonát je jednoducho viac odhaľujúci, vyžaduje vyššiu mieru intimity a zraniteľnosti.
Jedna štúdií ukazuje, že takmer polovica mladých vo veku 18 až 25 rokov sa aktívne vyhýba telefonátom zo strachu alebo nedostatku dôvery. 45 percent uprednostňuje správy pred volaním, 21 percent priznalo, že nikdy neodpovedá spätne na hovory, a 55 percent má telefón neustále v tichom režime.
Chat ako bezpečný priestor
Neznamená to však, že mladí medzi sebou nekomunikujú vôbec, skôr naopak. Komunikujú neustále, len sa to deje inak – cez správy, memečka, sociálne siete, hlasové poznámky. Rozhovory sa presunuli na sociálne siete, kde sa dá kombinovať text, emoji, obraz aj zvuk.
Zaujímavým medzistupňom sú hlasové správy, ktoré podľa prieskumu uprednostňuje až 37 percent mladých vo veku 18 – 34 rokov. V porovnaní s tým – len 1 percento ľudí vo veku 35 – 54 rokov posiela hlasovky viac než telefonuje.
Mladí ľudia vyzdvihujú tento spôsob komunikácie a považujú ho za lepší, pretože dodáva viac voľnosti v odpovedaní. Ty síce počuješ hlas druhej osoby, no nepociťuješ tlak na to, aby si reagoval okamžite. Možnosť poslať hlasovku ti tak dáva možnosť premyslieť si odpoveď, upraviť tón, ktorým chceš reagovať či vyhnúť sa trápnemu tichu v telefóne, čo počas telefonátu „on air“ nemôžeš.
Strata schopnosti komunikovať
Otázka, ktorá visí vo vzduchu, je jednoduchá a trefná – ak bude ľudstvo naďalej uprednostňovať neverbálnu komunikáciu, nestratí schopnosť spontánneho rozhovoru? Podľa odborníkov by si mohol prísť najmä o pocit blízkosti a prepojenia sa s okolitým svetom. Ústna komunikácia prináša emocionálny rozmer, ktorý text nedokáže plnohodnotne nahradiť, a tiež môže viesť k väčšiemu pocitu naplnenia.
Niektorí kritici by mohli povedať, že ide o ďalší dôkaz „precitlivenej generácie“, no história ukazuje, že komunikačné návyky ľudstva sa menia neustále. Prechod z faxu na e-mail bol kedysi rovnako revolučný, no dnes je e-mailová komunikácia samozrejmosťou. Možno nejde o úpadok niektorej formy, ale o jej adaptáciu – textová komunikácia je efektívna, flexibilná a umožňuje reagovať vo vlastnom tempe. Problém nastáva vtedy, keď sa vyhýbanie telefonátom stane dôsledkom strachu a nedostatku sebadôvery.
Odborníci majú preto v tejto problematike jasno: „Naše zistenia naznačujú, že vyhýbanie sa telefonickým volaniam súvisí najmä s nedostatkom skúseností, sociálnym tlakom a neistotou o vlastných schopnostiach. S cieleným poradenstvom možno tieto prekážky rýchlo prekonať, čo povedie k významnému zlepšeniu osobného blahobytu,“ vysvetlil pre Brussels Times profesor, ktorý viedol prieskum.
Telefonovanie ako prežitok
Zdá sa, že z telefonátov sa stávajú archaizmy, ktoré upadajú do zabudnutia. Možno v celej veci ani nejde o to, že by mladšie generácie nevedeli či nechceli komunikovať. Jednoducho len preferujú kontrolu nad tempom rozhovoru, možnosť premyslieť si odpoveď a minimalizovať riziko nepríjemnosti. Telefonát je dnes intenzívnejší než kedysi – dokáže byť okamžitý, neplánovaný a vyžaduje plnú pozornosť. A práve to je v dobe neustáleho zahltenia informáciami luxus.
Zdieľať na