#Niektoré z nich sú považované za majstrovské diela klasickej svetovej literatúry, no napriek tomu si ich v mnohých krajinách nemohli prečítať. Či už kvôli kontroverznosti, odhaľujúcej sexualite, kritike vtedajšieho režimu alebo obscénnosti. Vybrali sme pre teba 15 kníh, ktoré boli dlho podpultovou záležitosťou.
Ako chutí moc
Ladislav Mňačko si v jednom z najvýraznejších slovenských diel 20. storočia dovolil kritizovať komunistický režim, čo viedlo k úplnému zákazu diela v Československu, a to na 20 rokov. Autora dokonca vyškrtli z učebníc literatúry na školách aj napriek tomu, že bol kedysi presvedčeným komunistom.
Milenec Lady Chatterleyovej
Ide o jednu z kníh, ktorá si v Anglicku vytrpela najviac zákazov, no aj tak za rok predali viac ako dva milióny výtlačkov. V tom čase predbehla dokonca aj Bibliu. Pred viac než 90 rokmi však bola na zozname zakázaných kníh. V tom čase bola vraj príliš obscénna, vo viktoriánskom Anglicku ju označili za nemravnú a pornografickú literatúru. V plnom znení tak vyšla až 30 rokov po autorovej smrti.
Pani Bovaryová
Autorom tohto diela je Gustave Flaubert, avšak od jej prvého vydania ju mnoho ľudí považovalo za kontroverzné. Spisovateľa dokonca postavili pred súd. Dôvodom boli útoky na vieru a morálku autora v knihe.
Niektorí kritici si mysleli, že Pani Bovaryová morálne kazí mladé dievčatá a ženy. Odporcovia totiž tvrdili, že text je kontroverzný či dokonca obscénny. Angličania tiež prijali zákon, prostredníctvom ktorého chceli zakázať publikovanie podobne „obscénnych a pornografických“ textov.
The Absolutely True Diary of a Part-Time Indian
Toto dielo amerického prozaika Shermana Alexieho rozpráva príbeh Juniora – indiánskeho tínedžera, ktorý opustí školu svojej rezervácie, aby navštevoval čisto bielu strednú školu. Kniha čelila značnému odporu a bola nespočetnekrát napadnutá pre údajné používanie urážlivého jazyka a rasizmu.
Kritici jej tiež vyčítali kultúrnu necitlivosť a sexuálne scény. Navyše, asi desať rokov po vydaní románu obvinili autora Shermana Alexieho zo sexuálneho zneužívania, takže ju vyškrtli zo zoznamu povinného čítania.
Najmodrejšie oči
Debutový román laureátky Nobelovej ceny Toni Morrisonovej rozpráva príbeh dospievajúcej černošky, ktorá túži byť spoločensky krásna ako príslušníčka bielej rasy, a preto túži po mať modré oči.
Hoci bol román po vydaní do značnej miery ignorovaný, dnes je považovaný za americkú klasiku a základný popis afroamerickej skúsenosti po Veľkej hospodárskej kríze. Od jeho vydania v roku 1970 sa knihu pokúšali zakázať kvôli opisom sexu, násilia, rasizmu, incestu a obťažovania detí.
Nahý obed
Román spisovateľa Williama Burroughsa odsúdili za bohaté opisy užívania drog, sexuálnu promiskuitu, vulgarizmy či groteskné obrázky. Nahý obed prvýkrát vyšiel v Paríži v roku 1959 a v Spojených štátoch čakal na vydanie až do roku 1962 kvôli zákonom o obscénnosti, ktoré vtedy platili.
Hoci bolo federálne legálne, aby bol román publikovaný v Spojených štátoch už začiatkom 60. rokov, dielo stále odsudzovali zo spomenutých dôvodov.
Viem, prečo vtáčik v klietke spieva
Autorka Maya Angelou sa chcela vyrovnať s atentátom na Martina Luthera Kinga mladšieho, jej dobrého priateľa. Neustále sa tiež stretávala s rasizmom, taktiež zažila sexuálnu a emocionálnu traumu. Knihu považovali za nevhodnú pre mladých čitateľov, pretože používa urážlivý jazyk a zameriava sa na násilie, sexualitu a rasizmus.
Podľa Americkej asociácie knižníc prešla od roku 1983 viac ako 35 verejnými výzvami alebo zákazmi, keď členovia alabamského štátneho výboru pre učebnice vyzvali na odmietnutie knihy, pretože hlása „zatrpknutosť a nenávisť voči bielym ľuďom a podporuje deviantné správanie kvôli odkazom na lesbizmus, predmanželský sex a nadávky“.
Lolita
Kontroverznú knihu autora Vladimira Nabokova o pedofilovi, ktorý je posadnutý len dvanásťročným dievčaťom, časom zakázali v USA a dodnes je na čiernej listine v Juhoafrickej republike. Podľa kritikov je kniha aj rovnomenný film pornografiou. Takisto sa nesmela čítať vo Francúzsku, Anglicku, Kanade či na Novom Zélande. V týchto krajinách neskôr tento zákaz zrušili.
1984
Utopistický román zakázali v bývalom Sovietskom zväze, pretože Stalin považoval text za nechcenú kritiku jeho vládnutia. Kontroverzný román sleduje, ako sa snaží bežný občan uniknúť pred dystopickou vládou.
Autor sa tiež zaoberá témami nacionalizmu, sexuálnej represie, cenzúry a súkromia. 1984 vyvolal rôzne kontroverzie v mnohých krajinách, vrátane USA. Pred dvomi rokmi dokonca takýto zákaz prešiel aj v Bielorusku.
Alica v krajine zázrakov
Kto by to bol povedal, že obyčajná rozprávka pre deti môže byť v niektorých krajinách poburujúca. V roku 1900 jedna americká škola tvrdila, že obsahuje nadávky a naráža na masturbáciu a iné sexuálne fantázie a v očiach detí zmenšuje postavenie niektorých autorít.
Asi o tri desaťročia neskôr provincia Hunan v Číne knihu zakázala, pretože obdarila zvieratá ľudským jazykom. Guvernér provincie sa totiž obával, že dôsledky povýšenia zvierat na rovnakú úroveň s ľuďmi by mohli byť pre spoločnosť katastrofálne. Zhruba o desaťročie neskôr americkí rodičia v 60. rokoch verili, že sfilmovaná verzia knihy podporuje užívanie halucinogénnych drog.
Ulysses
Výbory v Spojených štátoch amerických, ako napríklad Newyorská spoločnosť na potlačenie neresti, úspešne pracovali na zákaze románu, ktorý bol vraj príliš obscénny. V Amerike sa teda považoval za kontraband viac ako desať rokov, kým prelomový súdny spor Spojené štáty proti jednej knihe s názvom „Ulysses“ v roku 1933 zákaz nezrušil.
Spojené kráľovstvo podobne zakázalo román až do polovice 30. rokov 20. storočia pre jeho explicitnú sexualitu a grafické zobrazenie telesných funkcií. Austrália však presadzovala potlačenie románu od jeho vydania až do polovice 50. rokov, kniha podľa nich zosmiešňovala Boha a cirkev.
Satanské verše
Len málo autorov čelilo očividnejšej nenávisti k dielu ako Salman Rushdie za svoj román Satanské verše, ktorý rozpráva príbeh dvoch mužov preniknutých islamskou kultúrou a ich (ne)schopnosti vyrovnať sa so západnými vplyvmi.
Vydanie románu vyvolalo u väčšiny moslimskej komunity priam odpor k údajnému rúhačskému zaobchádzaniu s postavou podľa vzoru proroka Mohameda a k prepisu Koránu. Autora románu dokonca v Iráne chceli dať zabiť, v roku 2016 za jeho život vypísali odmenu vo výške štyroch miliónov dolárov. Knihu zakázali aj v ďalších krajinách, vrátane Bangladéša, Egypta, Pakistanu a Južnej Afriky.
Kto chytá v žite
Kniha autora Jeroma Davida Salingera zobrazuje autoritatívne postavy, navyše rebelské vystupovanie hlavného hrdinu a sklon spochybňovať zabehnutý poriadok. To vo východoázijskej spoločnosti považujú za potenciálne hrozby stability. Tieto krajiny často vyznávajú hodnoty, ktoré silne zdôrazňujú úctu k starším a úplný súlad s autoritou.
Okrem toho tiež neboli spokojní s veľkou prezentáciou tínedžerskej sexuality, ktorá je tabu v mnohých východoázijských kultúrach. Rovnako im vadili témy odlúčenosti a skľúčenosti, ktoré vo východoázijských kultúrach považujú za rušivé a znepokojujúce.
Obratník raka
Klasický román Henryho Millera vypovedá o ľudskej sexualite a je zároveň pokusom o syntetický obraz sveta, na ktorý spisovateľ nazerá bez príkras a napriek tomu poeticky.
Autorova spontánna výpoveď o ľudskej sexualite, bezprostredné líčenie vlastného intímneho života a surový slovník odsunuli knihu na niekoľko rokov do oblasti pornografie. Už po prvom vydaní v roku 1934 hovorili o knihe ako o mizogýnnej, rasistickej a s antisemitistickým podtónom.
Zvieracia farma
Ani ďalší román z pera Georga Orwella sa nevyhol kritike. Autorovi ju nechceli vydať hneď v niekoľkých štátoch, a to aj napriek tomu, že išlo iba o bájku. Zvieracia farma však nepriamo útočila na politický režim – vystupovali tu zvieratá s ľudskými vlastnosťami, ktoré sa vzbúrili proti svojmu farmárovi. Išlo o skrytú kritiku totality, diktatúry a Stalina. Nečudo, že ju v Sovietskom zväze zakázali.
Zdieľať na