Je možné zmraziť ľudský mozog? Vedcom sa to úspešne podarilo, jeho funkčnosť zostáva otázkou

Doposiaľ známe pokusy o uchovanie ľudského mozgu pomocou mrazu neboli nikdy úspešnými (Zdroj: Freepik/wavebreakmedia_micro)

#Veda a medicína sú opäť o krok bližšie k implantáciám ľudských mozgov. Hoci pokusy, ktoré doposiaľ previedli, skončili katastrofou, teraz údajne prišli na spôsob, ktorý má byť prelomovým. Novo vyvinutá technika dokázala doslova zamraziť jemné mozgové tkanivo tak, aby bolo po rozmrazení schopné normálneho fungovania.

Oživenie ľudí

Doposiaľ známe pokusy o uchovanie ľudského mozgu pomocou mrazu neboli nikdy úspešnými. Mäkké tkanivo neprežilo výkyvy teplôt, čím sa celý orgán znehodnotil. Skupina neurovedcov teraz prišla s možnosťou toho, ako by bolo reálne doslova „oživiť ľudské mozgy“ tak, aby boli aj funkčné.

Vedec Zhicheng Shao z Fudan University v Šanghaji v Číne spolu so svojím tímom vypestovali umelé mozgové mini orgány za pomoci kmeňových buniek človeka, ktoré splnili všetky predpoklady reálnej predlohy, vrátane funkčných nervových buniek.

Mrazenie mini mozočkov

Vyvinuté miniatúrky mali len okolo 4 milimetrov. Vedci ich implantovali do mixu chemických zlúčenín, čím utvorili takpovediac koktejl na mieru. Testami, ktorými skúšali alternatívy kombinácie látok, nakoniec odhalili prostredie, ktoré im umožnilo zmraziť vyvinuté tkanivo tak, aby sa po jeho rozmrazení mohlo ďalej rozvíjať.

Zistilo sa, že zmes zlúčenín s názvom metylcelulóza, etylénglykol, DMSO a Y27632, ktorú vedci nazvali „MEDY, geniálne funguje. „MEDY by sa mohla použiť na kryokonzerváciu ľudského mozgového tkaniva,“ opísal lekár vo výslednej štúdii.

Skúmanie v praxi  

Po laboratórnych výskumoch išli vedci s nápadom do praxe. Výslednú zlúčeninu otestovali aj na reálnom tkanive z ľudského mozgu. Od batoľaťa s epilepsiou odobrali 3 milimetrové kúsky mozgového tkaniva, ktoré implantovali do MEDY, v ktorej ich zamrazili a neskôr rozmrazili. Zistili, že tkanivo sa správalo úplne prirodzene a zachovalo si všetky svoje vlastnosti.

Dokonca, zostalo aktívne po dobu dvoch týždňov od rozmrazenia. Podľa odborníkov je to skvelá správa, ktorá by mohla pomôcť medicíne k veľkým krokom. Profesor, ktorý je autorom štúdie, pripúšťa myšlienku, že by sa tento objav dal využiť v oblasti kryonike, ktorá sa problémom zaoberá už od polovice minulého storočia. Tému uzatvára faktom, že zatiaľ neexistuje žiaden spoľahlivý spôsob, ktorý by zaručil dostatočnú ochranu mozgu po zamrazení.

👉 MOHLO BY ŤA ZAUJÍMAŤ:
Prepadol si vapovaniu? Po tomto zistení hodíš elektronickú cigaretu do koša

Sleduj náš Instagram

Zdroj: hashtag.sk
Odporúčame