#Cestovať po Slovensku môžeš prakticky kedykoľvek. Väčšina z nás cestuje hlavne v lete, no niektoré miesta zaujmú v ktoromkoľvek ročnom období. Na jeseň nás upúta napríklad okolitá príroda, v zime oceníme zasneženú panorámu a túžba spoznať históriu a miestny kolorit, ktorý v nás môže zahnať jarnú únavu. Ak ťa niečo z toho zaujíma, skús si spraviť výlet do Tisovca, v našom článku ti dokážeme, že jeho návšteva rozhodne stojí za to!
Na svoje si prídu bežní turisti, ale aj jaskyniari
Gemer patrí medzi najkrajšie turistické regióny Slovenska. Tisovec sa nachádza v horstve Slovenského Rudohoria, v podstate v srdci Gemeru. Jeho okolie je tvorené dolinami, ale hlavne kopcami a vrchmi. Vďaka lievikovému umiestneniu ti stačí urobiť pár krokov od námestia, a si v prírode. Takmer každá prírodná cestička vedie k nejakému peknému miestu, alebo aspoň k výhľadu, a to nielen na mesto. Do Tisovského chotára patrí aj Muránska planina, ktorá bola v roku 1997 vyhlásená za národný park.
Málokde nájdeš toľko horských zátiší, ako tu. V Tisovskom krase v lokalite Suché doly sa nachádza najväčšie zoskupenie krasových jám. Z viac ako 200 jaskýň je verejnosti sprístupnená napríklad Bystrianska jaskyňa, unikátna Ochtinská aragonitová jaskyňa, alebo známa Dobšinská ľadová jaskyňa. Táto oblasť je tiež bohatá na minerálne pramene. Jedným z nich je aj Šťavica – prameň, pri ktorom v lete stoja dlhé rady.
Druhovo pestrú flóru tvorí napríklad Poniklec slovenský, alebo liečivá Vachta trojlistá. Na jeseň na tieto končiny zvykne padať hmla. V zime, kedy zamrznutý sneh vytvára lesklé vlnité plochy, tu môžeš vidieť naozaj pekné východy a západy slnka.
Legendy o Hradovej
Prvá písomná zmienka o Tisovci je z roku 1 334, najstaršie osídlené miesta spadajú do doby bronzovej. Nad mestom sa týči hora Hradová, ktorá je plná miest, ktoré boli v minulosti považované za magické, či posvätné. Nájdeš tu aj náučný chodník, ktorý ťa prevedie nielen týmito miestami. Na vrchole Hradovej vraj stál hrad, o ktorého existencii kolujú rôzne dohady.
Tisovčanom však po ňom ostalo niekoľko legiend, vrátane celkom vtipných príbehov o krásnej Vande. Tá sa napríklad zbavila obliehania hradu nepriateľmi tak, že im cez múry prehadzovala veľké pecne chleba. Nepriatelia rýchlo pochopili, že obyvatelia hradu hladom zrejme neumrú, a tak sa stiahli. Stalo sa tak vďaka najmä Vandinej prefíkanosti, a nie kvôli prebytku potravín.
Invázia kobyliek
Naprieč minulými storočiami Tisovec zažil napríklad vpády Osmanskej ríše, vzbury poddaných proti šľachte, jeden veľký požiar a morové epidémie. To ale nie je všetko. Ak si myslíš, že agresívnym kobylkám čelili len filmoví farmári Idahu, mýliš sa. V roku 1 687 tu nastala skutočná invázia kobyliek, ktorá zničila úrodu široko-ďaleko. Človek s bohatou fantáziou môže týmito končinami podniknúť naozaj obohacujúce výlety aj osamote.
Pôvodné obyvateľstvo bolo späté hlavne s poľnohospodárstvom a rôznymi remeslami. No veľký význam malo aj baníctvo a výroba železa. Tamojšie vysoké pece fungovali nepretržite takmer 700 rokov. Ak ťa všetko spomenuté zaujalo, navštív Mestské múzeum v budove Mestského úradu, ktorú určite neprehliadneš. Šikovné ruky dnešného Tisovca dnes produkujú kvalitnú a známu bryndzu, ktorá sa miestnym výrobcom vyrába už viac ako 100 rokov.
Historická Zubačka
Pokiaľ sa ti nechce v týchto dňoch chodiť do prírody, nezúfaj. Prechádzaním sa mestom natrafíš na viaceré architektonické, no hlavne historické, pamiatky. Hneď pri námestí stojí rodinný domček politika, spisovateľa a právnika Vladimíra Clementisa. O niekoľko ulíc ďalej zase stojí dom národovca Samuela Daxnera, ktorý sa pričinil o kultúrny rast mesta. Založil Slovenský spevokol, organizoval koncerty a divadlá.
Ozubnicová železničná trať Tisovec – Pohronská Polhora, takzvaná Zubačka, vznikla v roku 1 896 a dnes je kultúrnou pamiatkou. Príležitostne premáva doteraz. Hoci posledná jazda tohto roku bola možná v septembri, aj na samotnej železničnej stanici je možné nájsť niekoľko pekných historických budov.
Ak by si sa rozhodol stráviť v Tisovci viac dní, môžeš sa ubytovať napríklad v penzióne Kôlnička, ktorý stojí hneď pri hlavnej ceste, prípadne si skús rezervovať miesto v niektorej z okolitých chát. Na tých, ktorí sa venujú urbexu, tu čaká tunel pod Dielikom, ktorý je dlhý dva kilometre a doteraz nie je dostavaný. Podľa Čiernych dier je jedným z najvýznamnejších stredoeurópskych zimovísk netopierov. Pomotať sa môžeš aj po okolitých lesoch, ktoré majú svoje čaro v každom ročnom období.
Zdieľať na
Zdieľaní