#Aj ty máš pocit, že sa v súčasnosti vedie množstvo nezmyselných bojov o kúsok územia, kde bude hranica štátu alebo proti rôznemu odtieňu ľudskej pokožky? Dovoľ nám ukázať ti, že v minulosti sa udiali omnoho horšie bizarnosti. Napríklad taká vojna proti emu.
Vôňa, ktorá pripomína pohreb, či Burger King: Sleduj 5 najbizarnejších parfumov sveta
Aj keď to možno vyzerá ako námet na béčkový film, kde hlavnú úlohu hrajú krvilačné operence a ľudstvo sa im hrdo postaví na odpor, ide o skutočnosť. Niektorí ľudia si skutočne mysleli, že sú hrdinovia pre boj, ktorý bol vlastne vopred prehraný.
Začalo to sťažnosťami
Ak ti ešte niekedy niekto povie, že sa nemáš sťažovať, ale niečo urobiť, pokojne vytiahni tento príbeh. Celá vojna totiž začala sťažnosťami občanov okresu Campton v Západnej Austrálii. Ich problémom bolo veľké množstvo vtákov emu, ktoré pustošili polia a ničili úrodu.
Vojna mala začať začiatkom októbra v roku 1932, kedy do okresu prišlo vojsko pod velením generála G. P. W. Mereditha z Austrálskeho kráľovského delostrelectva. Vojaci boli vyzbrojení dvomi ľahkými guľometmi s tisícami nábojov. Akokoľvek dobre bola armáda vyzbrojená, útok sa musel odložiť kvôli zlému počasiu, pri ktorom sa emu rozptýlili po veľmi veľkom území.
Útok prišiel o pár dní
Presne 2. októbra sa generál Meredith spolu s vojakmi vybral do oblasti, kde bola nahlásená skupina 50 vtákov. Keďže boli veľmi ďaleko, miestni obyvatelia sa ich pokúsili zahnať tak, aby boli na dostrel. To sa však nepodarilo, pretože vtáky sa rozdelili na malé skupinky a guľomety tak dostali len tucet emu.
O dva dni neskôr sa pokúsili útok zopakovať, tentokrát na stádo s tisíckou vtákov. Hoci sa vojaci poučili a počkali si, kým sa emu priblížia, neboli veľmi úspešní. Zradila ich totiž technika, pretože zbrane sa jednoducho zasekli. O život tak prišlo len približne dvanásť zvierat.
Emu vracajú úder
Vojaci sa však nevzdávali a začali zvieratá pozorovať. Ukázalo sa, že každé stádo má svojho vodcu, ktorý stráži. Ostatné samce sú rozptýlené po okolí, ktorých úlohou je varovať ostatných pred ľudskými útočníkmi. Generál Meredith neváhal a pokúsil sa vtáky dostať streľbou z auta. Ani toto však nebolo efektívne, pretože zvieratá boli omnoho rýchlejšie. Navyše bol terén skoro tak zlý ako slovenské cesty, takže strelec beztak nikoho nedokázal trafiť.
Druhá vlna bola nekompromisná
Nie je presne jasné, koľko emu prišlo o život pri prvom útoku. Niektoré správy uvádzajú okolo 50, iné zase niekoľko stoviek. Tak či onak, nemalo to žiadny efekt. Austráliu totiž zasiahli vlny tepla a sucha, takže zúfalé vtáky sa znova pustili do pustošenia gazdovstiev.
Po opakovaných sťažnostiach sa k veci vyjadril James Mitchell, v tom čase premiér Západnej Austrálie. Svoje sily spojil s ministrom obrany a znova obnovili vojenské posily pre územie Camptonu. 13. novembra sa tak boj začal znova. Tentokrát však ľudský faktor zvíťazil a začiatkom decembra boli vojaci schopní zabiť približne sto vtákov za týždeň. Celkovo vo vojne padlo asi 2 500 operených bojovníkov.
Násilie problémy nevyrieši
Staré známe príslovie, ktoré sa ukazuje aj v tomto prípade. Akokoľvek sa vojaci snažili vtáctvo zlikvidovať, problémy farmárov nikdy nezmizli. Aj napriek brutálnej genocíde emu nezapreli svoju povahu a obyvatelia žiadali o ozbrojenú pomoc aj v rokoch 1934, 1943 a 1948. Našťastie, niektorí ľudia dospeli k rozumu a vláda im tieto žiadosti vždy zamietla a vojna proti emu navždy skončila.
Zdieľať na
Zdieľaní