#Umelá inteligencia je neoddeliteľnou súčasťou dnešného sveta. Nedávna vedecká štúdia varuje používateľov, že prílišná dôvera v AI nástroje, akými je napríklad aj ChatGPT môže skôr poškodiť tvoju myseľ než ti reálne pomôcť. Podľa odborníkov je možné, že modely umelej inteligencie zapríčinia zlenivenie mozgov, čo by sa mohlo ukázať už o pár rokov.
Pohodlie nadovšetko
Keď do sveta prenikli modely umelej inteligencie, ľudstvo zostalo viac pohodlné. ChatGPT a iné nástroje sa začali vo veľkom používať v školách, kanceláriách a domácnostiach. Ľudia sa AI pýtajú na všetko, čo sa im nechce Googliť či hľadať z iných zdrojov.
Portál The Conversation informuje o štúdii, ktorá prebehla v masmediálnom laboratóriu MIT a prispela k tejto téme prínosnými zisteniami. Time uvádza, že odborníci skúmali tri skupiny dobrovoľníkov vo veku 18 až 39 rokov, ktorí dostali za úlohy vypracovať niekoľko zadaní. Jedna skupina pracovala s pomocou ChatGPT, ďalšia mala k dispozícii len internetový vyhľadávač a posledná nemala prístup k internetu.
Výskumní pracovníci používali prístroj EEG na zaznamenávanie mozgovej aktivity, vďaka čomu zistili, že „z týchto troch skupín mali užívatelia ChatGPT najnižšiu mozgovú angažovanosť a konzistentne nedosahovali dostatočné výsledky na jazykovej a behaviorálnej úrovni“.
Ako cez kopírku
Zaujímavosťou výskumu bolo to, že skupina, ktorá používala ChatGPT ako svojho pomocníka, produkovala takmer totožné texty. Autori esejí používali rovnaké frázy, ich diela mali podobnú štruktúru a bolo cítiť, že je tam minimum osobnej tvorby. Hodnotiaci tieto eseje opísali ako bezduché a nudné. Naopak, dobrovoľníci, ktorí písali text len s pomocou vyhľadávača, prípadne použili iba vlastný názor, vykazovali vo svojich prácach originálnejšie myšlienky, lepšie argumenty a väčší cit pre myšlienku.
Záverečné testovanie v rámci štúdie priniesol nečakaný experiment – účastníci, ktorí predtým písali svoju prácu s pomocou AI, dostali za úlohu napísať text na tú istú tému bez pomoci umelej inteligencie. Mnohí si zrazu uvedomili, že si z pôvodného textu nepamätajú takmer nič.
Skúmanie ich mozgových vĺn odhalilo, že namiesto spracovávania informácií a ich ukladania do pamäte, sa mozog spoliehal na akúsi „externú pamäť“, teda na nástroj umelej inteligencie. Naopak, tí, ktorí spracovali tému samostatne a následne mali použiť nástroje AI, pracovali s textom lepšie a pohotovejšie, pretože mali informácie uložené v hlave a pomocou chatbota ich len zdokonaľovali.
Reálna hrozba?
Výskumníčka, ktorá sa podieľala na experimente, vyjadrila svoje obavy. Uviedla, že ak by sa študenti či pracovníci začali vo veľkom spoliehať na AI ako na akúsi „skratku“, spoločnosť by mohla riskovať dlhodobý úpadok schopnosti kritického myslenia.
Takýto „kognitívny dlh“ by sa mohol postupne nepozorovane nabaľovať. Odborníci to prirovnali k tomu, ako keď používaš kalkulačku na jednoduché výpočty – spoliehaš sa na jej existenciu a tvoj mozog jednoducho „vypustí“ napríklad malú násobilku.
Jednoduché riešenie
Samozrejme, nemusíš úplne zabudnúť na existenciu AI, len ju netreba využívať ako akúsi skratku. Podľa odborníkov je základom zodpovednosť a zdravý úsudok. Ako používateľ tejto vymoženosti by si sa mal skôr učiť brainstormingu, skladaniu štruktúry textov či vyhľadávaniu dôveryhodných zdrojov.
Hoci štúdia vyvolala mnohé otázky, na ktoré sa budú odpovede, pravdepodobne, hľadať dlhé roky, jedno je isté – umelá inteligencia z nikoho neurobí hlupáka, ale mohla by u teba vytvoriť návyk, ktorý ťa odučí používať vlastnú hlavu. Je to však riziko, s ktorým sa dá pracovať…
Zdieľať na
Zdieľaní