#Vizionársky básnik Allen Ginsberg bol jednou z najvplyvnejších kultúrnych a literárnych osobností 20. storočia, jeho tvár a politické kauzy poznali milióny ľudí, ktorí jeho poéziu nikdy ani nečítali. Napriek tomu bol mnohokrát nepochopený. Dnes sa o ňom dozvieš čosi viac.
Nikdy nevydal svoju autobiografiu či memoáre, pretože veril, že jeho knihy postačujú na to, aby si ho ľudia zapamätali. Bol jednou z najznámejších osobností generácie beatnikov, jeho život mnohých šokoval. Popri rôznych homosexuálnych milostných vzťahoch totiž užíval drogy. Jeho básne v tej dobe považovali za škandalózne, dokonca ho kvôli nim aj súdili.
VIZITKA
Celé meno: Irwin Allen Ginsberg
Dátum a miesto narodenia: 3. júna 1926, Newark, New Jersey, Spojené štáty americké
Dátum úmrtia: 5. apríla 1997, East Village, New York, Spojené štáty americké
Charakteristika: americký básnik, jedna z hlavných osobností generácie beatnikov
V klube beatnikov
Narodil sa do rodiny Louisa a Naomi Ginsbergovcov, dvoch židovských členov newyorskej literárnej kontrakultúry 20. rokov. Otec mu vštepoval progresívne myšlienky. Jeho matka mala problémy s duševným zdravím. Avšak, podľa životopisca Barryho Milesa sa vďaka ochoreniu dokázala viac vcítiť do druhých a bola imúnna voči šialenstvu, neuróze a psychóze druhých ľudí. Allen si po strednej škole obľúbil diela Edgara Allana Poea a chcel zasvätiť svoj život robotníckej triede.
Prijali ho na Kolumbijskú univerzitu a ako študent tam v 40. rokoch nadviazal blízke priateľstvá s Williamom S. Burroughsom, Nealom Cassadym a Jackom Kerouacom, s ktorými neskôr predstavoval vedúce osobnosti hnutia Beat. To viedlo Ginsberga k „novej vízii“, ktorú definoval vo svojom časopise: „Keďže umenie je len a v konečnom dôsledku sebavyjadrujúce, dospeli sme k záveru, že najplnšie umenie, najindividuálnejšie, neovplyvnené, nepotlačené, neobmedzené vyjadrenie umenia je pravdivý výraz a skutočné umenie.“
Slávna báseň storočia
Aby mal Ginsberg inšpiráciu na tvorbu, začal brať rôzne drogy. Aj keď to zo začiatku popieral, neskôr potvrdil, že omamné látky boli preňho nástrojom, ako mohol získať nejakú víziu. V roku 1954 sa spisovateľ presťahoval do San Francisca. Jeho mentor William Carlos Williams mu predstavil kľúčové postavy sanfranciskej básnickej scény vrátane Kennetha Rexrotha. Stretol sa aj s Michaelom McClureom, ktorý mu odovzdal povinnosti kurátora čítania pre novozaloženú galériu.
Tu zorganizoval Čítanie z galérie ‚6‘, ktoré sa konalo 7. októbra 1955. Táto udalosť sa považuje za zrod generácie beatnikov. V nemalej miere aj preto, že bola tiež prvým verejným čítaním Ginsbergovej básnickej zbierky Vytie z roku 1957, vďaka ktorej získal celosvetovú pozornosť.
Krátko po vydaní zbierky ju zakázali pre jej obscénnosť. Ani to však nezabránilo čitateľom, aby sa k nej dostali. Stala sa jednou z najčítanejších básní storočia a preložili ju do viac ako 22 jazykov. Toto dielo zmenilo celú literatúru, pretože sa venuje témam kontrakultúry, sexuality a spoločenskej rebélie.
Pokusy o cenzúru
V 60. a 70. rokoch 20. storočia študoval Ginsberg u rôznych guru. Ako popredná ikona skupiny bítnikov sa podieľal na nespočetných politických aktivitách, vrátane protestov proti vojne vo Vietname. Otvorene hovoril o problémoch, ktoré sa ho týkali, ako sú sloboda prejavu a agenda práv homosexuálov. On sám bol totiž jedným z nich.
Navyše sa nezaobišiel bez kritiky americkej spoločnosti, ktorú ostro vyjadril v básni Amerika, kde rozoberal problémy konzumizmu, kapitalizmu a politickej korupcie. Vďaka svojim otvoreným vyjadreniam a témam sa ho snažili cenzurovať. On sa však nezľakol a vo svojich básňach stále používal rovnaký jazyk, aj tematiku.
Dokonca mu colníci zhabali asi 520 kópií zbierky básní Vytie, vraj boli príliš obscénne. Dokonca zatkli aj manažéra jedného kníhkupectva, ktorý predával túto knihu. V tom čase nešlo o nič neobvyklé, s väzením sa stretol aj spisovateľ Lawrence Ferlinghetti.
Jedinečný rukopis
Na Ginsbergovu stranu sa však postavilo mnoho osobností, napríklad aj literárne osobnosti ako spisovateľ Mark Schorer, básnik Kenneth Rexroth a americký prozaik Walter Van Tilburg Clark. Všetko to viedlo k tomu, že sudca zamietol vyjadrenia o obscénnosti zbierky.
Ako sme už uviedli, Allen tiež vyjadroval svoj odpor voči vojne vo Vietname a bojoval za mier. Počas života vydal nespočetné množstvo básnických zbierok, napríklad Kaddish a iné básne, Planet News: Poems či The Fall of America: Poems of These States, za ktorú dokonca získal Národnú knižnú cenu. Zaujímavosťou je aj to, že nemal jednotný štýl písania, rád totiž experimentoval. Nie je teda žiadnym prekvapením, že začal písať aj spontánnu prózu, vďaka čomu si vytvoril jedinečný rukopis.
V roku 1979 získal štipendium od vládnej umeleckej agentúry National Endowment for the Arts a v roku 1993 si vyslúžil od francúzskeho ministra kultúry Rád umenia a literatúry. Bol tiež spoluzakladateľom a riaditeľom školy Jack Kerouac School of Disembodied Poetics v Inštitúte Naropa v Colorade. V neskorších rokoch sa Ginsberg stal uznávaným profesorom na Brooklyn College.
Srdcom rebel
Bol veľkým aktivistom, za čo ho niekoľkokrát zatkli. Zorganizoval aj jeden z prvých protikultúrnych festivalov podľa vzoru hinduistického sviatku mela. V roku 1969, keď protivojnoví aktivisti zinscenovali „exorcizmus Pentagonu“, Ginsberg zložil mantru, ktorú spievali.
Svedčil na obhajobu v procese o sprisahaní v Chicagu Seven, v ktorom boli protivojnoví aktivisti obvinení zo sprisahania s cieľom prekročiť štátne hranice a podporiť nepokoje. Básnika zatkli na protivojnovej demonštrácii v New Yorku, o niekoľko rokov neskôr ho uväznili za demonštráciu proti vtedajšiemu prezidentovi Richardovi Nixonovi na Republikánskom národnom zhromaždení v Miami.
V roku 1978 ho spolu s Petrom Orlovským opäť zatkli, tentoraz za sedenie na koľajniciach, aby zastavili vlak s rádioaktívnym odpadom pochádzajúcim z jadrového závodu Rocky Flats v Colorade.
Obdivovali ho aj v Československu
Takýto odpor spôsobil básnikovi problémy aj v iných krajinách. V roku 1965 navštívil Kubu ako korešpondent pre Evergreen Review. Po tom, čo sa sťažoval na zaobchádzanie s homosexuálmi na Havanskej univerzite, musel opustiť krajinu.
V tom istom roku odcestoval do Československa, kde ho tisíce študentov v Prahe zvolili za „kráľa mája“. Na druhý deň ho opäť česká vláda požiadala, aby odišiel. Ginsberg pripisuje svoje vyhostenie českej tajnej polícii, ktorá sa hanbila za to, že českí študenti uznávajú „bradatého amerického básnika“.
Očistná návšteva Indie
Básnik sa tiež zaujímal o budhizmus, preto sa rozhodol odcestovať do Indie, kde strávil dva roky a úplne sa stotožnil s kultúrou krajiny. Mal to tu však hrozne ťažké, keďže neustále bojoval s rôznymi chorobami, na ktoré nebol zvyknutý. Získal tu nedoceniteľné životné lekcie a pochopil, ako funguje láska.
Zo začiatku kritizoval indických básnikov píšucich po anglicky. Po svojich cestách po Indii však názor zmenil. Snažil sa pochopiť spiritualizmus, pokúšal sa aj o hlbšie poetické chápanie sveta.
Ginsbergove básne často obsahujú odkazy na jeho rané detstvo a mladú dospelosť. Na jeho tvorbu mal veľký vplyv Jack Kerouac, ktorý zdôrazňoval emócie. Dokonca zmenil aj svoj postoj k drogám. Nadobudol presvedčenie, že meditácia a joga sú oveľa lepšie pri zvyšovaní vedomia a bol presvedčený, že psychedeliká môžu byť užitočné pri písaní poézie.
Silná osobnosť
V roku 1974 Ginsberg a Anne Waldman spolu s Johnom Cageom a Diane di Prima založili Školu poetiky Jacka Kerouaca, do ktorej prilákal prominentných spisovateľov ako Ron Padgett a William S. Burroughs. V dôsledku vzostupu jeho vplyvu a pretrvávajúcej moci ako postavy v americkom umení a kultúre bola Ginsbergova práca počas jeho života predmetom veľkej pozornosti učencov.
Po celý svoj život však zostal kontroverzným spisovateľom. Skupina absolventov tlačila na Stanfordskú univerzitu, aby prepustila básnika, pretože bol v NAMBLA (Severoamerickej asociácii lásky medzi mužmi,) hoci Ginsberg chcel v tejto asociácii brániť slobodu prejavu. Účasť v NAMBLA ho tiež stála učiteľské miesto na jeho alma mater, Kolumbijskej univerzite.
Zabili ho dve veľké ochorenia
Na jar 1997 ho sužovala cukrovka a chronická hepatitída, dokonca mu diagnostikovali rakovinu pečene. Keď sa básnik dopočul o svojej chorobe, okamžite vydal dvanásť krátkych básní. Na druhý deň dostal mozgovú príhodu a upadol do kómy. O dva dni neskôr zomrel.
Jeho poézia z posledných rokov jeho života vydali v zbierke Death & Fame: Poems, 1993 – 1997. Ďalšou z jeho posmrtných publikácií bola Deliberate Prose: Selected Essays, kde je viac ako 150 esejí na témy ako jadrové zbrane, vojna vo Vietname, cenzúra či rôzne kultúrne osobnosti vrátane hudobníka Johna Lennona a fotografa Roberta Franka.
O Allenovi Ginsbergovi bolo natočených niekoľko filmov. Jednou z pozoruhodných adaptácií je film Vytie z roku 2010, kde si hlavnú úlohu zahral James Franco. Jeho život a dielo boli tiež predmetom dokumentárnych filmov ako Život a časy Allena Ginsberga a Balada z Greenwich Village.
Zdieľať na