#Zamyslíš sa občas nad niečím historicky netypickým, čo ti nedá spávať? Či už je to existencia dinosaurov, stavby egyptských pyramíd alebo čosi iné z našej svetovej histórie, určite ťa trápi mnoho otázok. Ak si nadšenec egyptskej kultúry a ich netypické stavby ti nedajú spávať, určite ťa bude zaujímať nová vedecká štúdia, ktorá odhalila roky utajovanú záhadu.
Záhada populárnych stavieb
Určite si sa niekedy pozastavil nad tým, ako je vôbec fyzicky možné, že kedysi dávno ľudia dokázali vystavať niečo tak monumentálne ako sú pyramídy. Vzhľadom na nie príliš rozvinutú dobu, nedostatok techniky a skúseností, je to naozaj obdivuhodný kus roboty.
Táto záhada totiž trápi aj vedcov, ktorý už niekoľko dekád pátrajú po jej pôvode. Nedávno sa však na internete objavila štúdia, ktorá sa týka Džoserovej pyramídy a odhalila naozaj exkluzívne poznatky.
Moderná technika v starovekom Egypte
V dobe vzniku pyramíd bola typická náročná fyzická práca, ktorú si nemali robotníci ako uľahčiť. Podľa nových vedeckých poznatkov to však nemusí byť úplne pravda. Zistilo sa, že pravdepodobne využívali predchodcu hydraulickej techniky, ktorú poznáme dnes.
Na základe Pascalovho zákona využili zdvíhanie ťažkého telesa pomocou stlačenej kvapaliny v prístroji. Hydraulický mechanizmus mal byť pri výstavbe monumentu využitý vo forme akéhosi predchodcu výťahu. Cez konštrukciu v tvare sopky sa kamene dostávali na vrchol stavby cez rafinovanú komoru s vodou vo vnútri.
Vďaka tomu mali byť stavbári schopní manipulovať s ťažkými kusmi materiálov. Na pomoc čerpali vodu zo známej priehrady Gisr el-Mudir, po ktorej si doslova „púšťali“ kamene v pltiach na miesto, kam ich potrebovali dopraviť.
Rozpor medzi vedcami
Nie všetci vedci sa však s týmto „objavom“ stotožňujú. Niektorí upozorňujú na to, že hoci sú známe informácie o starovekých civilizáciách v Mezopotámii a Egypte, ktoré používali primitívne zavlažovacie systémy, no dôkaz o využívaní hydrauliky zatiaľ nikto ani len nespomenul. Ak by to tak skutočne bolo, zmenilo by sa mnoho historických poznatkov o inžinierskych schopnostiach egyptskej kultúry.
Na štúdiu však reagovali aj kritici, ktorí označujú tieto predpoklady za nezmysel. „Najväčšie obavy zo štúdie pochádzajú z toho, že neboli priamo zapojení žiadni egyptológovia ani archeológovia a že autori spochybňujú použitie Džoserovej pyramídy ako pohrebiska. Vedecky nie je ich hypotéza vôbec dokázaná a sami na konci článku uvádzajú, že by bolo potrebné vykonať geologické štúdie a analýzy vzoriek,“ uviedla vedkyňa pre portál Live Science.
Zdieľať na
Zdieľaní