#Viktória má iba 22 rokov, ale urobila niečo, čo jej môžu závidieť aj mnohí ďalší – rozbehla vlastný biznis. Ak si myslíte, že pod biznisom máme na mysli trendy prácu vlogera či blogera, ste na omyle. Viktória má na svedomí originálny dizajn krásnych hrnčekov. Jej úspech jej nijako nenafúkol ego, ale zostala stáť nohami pevne na zemi. Ak ste zvedaví, akú má osobnosť mladá a ambiciózna žena, čítajte tento rozhovor.
Pre mnohých si neznámy človek ukrývajúci sa pod menom Smaltovaná babka. Ako by si sa predstavila čitateľom?
Volám sa Viktória, mám 22 rokov, študujem podnikovú psychológiu, rada tvorím a realizujem nápady, ktoré majú myšlienku.
Pamätáš si, čím si chcela byť ako malá? Nejaké vysnívané povolanie?
Nemala som ho. Skôr som hľadala oblasť, ktorá ma bude baviť a napĺňať. Ani teraz nemám vysnívané povolanie. Stalo sa mi, že som chcela robiť nejakú prácu, no keď som s ňou začala, zistila som, že vlastne nie je pre mňa. Skôr sa teda pozerám na to, či ma baví to, čo robím a či to ma všeobecný zmysel.
Študuješ podnikovú psychológiu. Prečo práve tento odbor? Niektorí si to môžu zameniť s klasickou psychológiu. Je medzi nimi veľký rozdiel?
Veľký určite nie. Mali sme dosť hodín všeobecnej psychológie ako základ. Potom to na seba nadväzovalo. Mňa baví viac podnikateľské prostredie a vzťahy v ňom, tak preto som sa rozhodla pre podnikovú. Veľký rozdiel je určite v prístupe školy a samotnej výučbe. Mnoho ľudí sa zľakne, keď im poviem, že študujem psychológiu. Myslia si, že ich budem analyzovať, skúmať ich alebo s nimi psychologicky manipulovať. Nechápem tieto reakcie.
Možno povedať, že to, že ťa baví podnikateľské prostredie, bolo akýmsi krôčikom k rozbehnutiu vlastného biznis?
Áno, aj. Ale mala som na to aj iné dôvody.
https://www.instagram.com/p/BVb8ls0lFgk/?tagged=smaltovanababka
Prezradíš aké?
Vnútorná nespokojnosť. Skončila som strednú školu v odbore grafik. Nemala som žiadne skúsenosti, na výšku som nešla a cítila som spoločensky tlak – keď nemáš výšku nič nedosiahneš. Ďalším impulzom bolo to, že som nechcela ísť robiť za pás alebo umývať riad do zahraničia. Túto prácu samozrejme neodsudzujem, mnoho ľudí tak začína, ale ja som chcela ísť inou cestou a viem, že každý máme na viac. Skúsila som ísť cestou neistou. Robila som najskôr graficky dizajn zadarmo a to najmä preto, aby som mala skúsenosti, neskôr mi niektoré zákazky zarobili a ja som si našetrila na rozbeh mojej vlastnej práce. Teraz sa dizajnu venujem už len pre vlastnú potrebu a potešenie.
A prečo práve hrnčeky?
Pred troma rokmi by mi ani nenapadlo, že budem maľovať hrnčeky. Ani som to nemala v pláne. Prišlo to samo a nečakane. Raz som uvidela smaltovaný hrnček a vyvolal vo mne emóciu. Potom to išlo všetko prirodzene a zapadalo to do seba. Dizajn prvých hrnčekov som navrhla v grafickom programe. Povedala som si, že to skúsim a keby to aj nevyšlo, tak nemám čo stratiť. Budem mat skúsenosti, po ktorých som túžila.
Tak teda vznikla Smaltovaná babka. Podľa čoho si vymyslela ten názov? Kde čerpáš inšpirácie na text a približne ako dlho ti trvá vyrobiť jeden hrnček?
Brainstormovala som s mojimi blízkymi. Najskôr to mala byt smaltovaná mamka, ale babka viac pripomína hrnčeky. V ľuďoch to vzbudzuje detstvo a starých rodičov. A chcela som zároveň názov, ktorý pobaví, zaujme a ľudia si ho zapamätajú. Nápady prídu buď z vlastnej hlavy, od ľudí, z rozhovorov alebo len sledujem nejakú situáciu. Čas vytvorenia hrnčeka záleží od náročnosti motívu. Zvyčajne sa tento čas pohybuje v rozpätí od 10 do 30 minút, ale potom ešte musí vyschnúť farba.
Ako zareagovali tvoji blízki, najmä rodičia, na to, že sa z teba stala Smaltovaná babka? Podporovali ťa, alebo to skôr bolo niečo v štýle: Viki kašli na to, toto ťa neuživí, choď robiť niečo zmysluplné?
Rodičia mi na to nič nehovorili. Nechali ma robiť to, čo som chcela a neodrádzali ma. Dali mi domov a pocit bezpečia, že aj keby sa mi niečo nepodarilo, tak mám strechu nad hlavou. Samozrejme, našli sa aj ľudia, ktorí sa ma pýtali, či ma to uživí. Lenže pre mňa peniaze neboli hnacou silou a keď som aj predala prvé hrnčeky, znovu som ich investovala do nákupu ďalších. Začiatky boli veľmi dobrodružné.
Majú (nielen mladí) Slováci záujem o tradície?
Uff. Ťažko povedať. Myslím, že určitá skupina má záujem. Priam je to teraz trend. Folklórne vzory sú už takmer všade. Lenže podľa mňa tradície nie sú len o folklórnych vzoroch.
Ak na chvíľku odloží Smaltovanú Babku, čo robí rada Viktória vo svojom voľnom čase?
Cestujem, čítam knihy, športujem, rozprávam sa a počúvam iných. Pomôžem, keď treba a premýšľam nad vecami, ktoré sa mi nepáčia. Rada sa odpojím od technológií a užívam si skutočný svet. A potom mi prichádzajú aj rôzne nápady a myšlienky. Tiež sa rada venujem grafickému dizajnu, ale nie pracovne, skôr len ako hobby.
Máš aj nejaké motto, podľa ktorého sa riadiš vo svojom živote?
Neviem, či je to krédo, ale zakladám si na tom, aby som bola autentická k sebe a hlavne k ostatným. Byť sama sebou a nič si nedokazovať. Mať vnútorný pokoj a pohodu je na nezaplatenie.
Ani to nebudem čítať. O čom to je?