#Samuel Parlagi je usporiatateľ podujatí v e-športovej sfére (počítačových hier) a predseda občianskeho združenia 21Games. Úspešne sa mu na východnom Slovensku podarilo zorganizovať viacero podujatí. Aký má progaming potenciál? Koľko času zaberá táto práca? Objaví sa raz e-šport na olympiáde? Aké plány manažérov budeme mať možnosť sledovať v našej krajine? To všetko sa dočítaš v našom rozhovore.
Autor: Benjamín Vodrážka
Tento článok bol pôvodne uverejnený v magazíne Unipo Press Filozofickej Fakulty Prešovskej univerzity v Prešove.
Ako začala vaša vášeň pre gaming a kedy ste začali premýšľať o tom, že sa začnete venovať organizovaniu e-športových podujatí?
Nepoznám mladých ľudí, ktorí by predtým nehrali hry a nevenovali tomu dosť času na to, aby sa nesnažili prezentovať svoje schopnosti medzi rovesníkmi. Sám som registroval takýto druh podujatia v zahraničí a očakával som, že raz takéto akcie zavítajú aj do Košíc. Niekoľko neúspešných pokusov iných tu už bolo, avšak mňa ich neúspech neodradil.
Neúspechy iných vás síce neodradili, ale začiatky nikdy nie sú jednoduché. Určite neboli ani vo vašom prípade. Ako teda vyzeral váš začiatok?
Celé to vlastne začalo ako nápad pár mladých chlapcov, ktorí chodievali na turnaje v progamingu na západné Slovensko a po čase ich omrzela dlhá cesta. Najprv sme zorganizovali pár menších podujatí v priestoroch našej strednej školy a neskôr sme sa rozhodli založiť občianske združenie 21Games.
Brali sme to v tom čase prevažne ako zábavu a nevnímali sme to ako niečo, z čoho by sme profitovali nejaké tučné zisky. Bavilo to nás, bavilo to aj našich hráčov, a práve v tých chvíľach sme si uvedomili možnosť rastúceho potenciálu.
O začiatkoch často hovoríte v množnom čísle ako „my“. Môžete nám bližšie predstaviť vašu organizáciu? Kto okrem vás bol pri zrode tohto všetkého?
Organizovať niečo podobné na vlastnú päsť je takmer nemožné. Najprv som sa pripojil k jednému chalanovi menom Lukáš. Jeho to však po prvej akcii prestalo baviť. Neskôr sa však ku mne pripojili učitelia zo strednej školy, moji spolužiaci, priateľka a, samozrejme, jeden z mojich prvých partnerov, Martin z Leveland Studios.
Najlepšie Counter-Strike tímy sveta: Medzi top hráčmi je aj jeden Slovák
Organizácia týchto turnajov nás veľmi napĺňala. Hráčov to bavilo aj napriek nie vždy vhodným podmienkam. Videli sme v tom obrovský potenciál, ktorý chceme rozvíjať s myšlienkou, že nás to možno bude živiť.
Väčšia akcia vyžaduje viacej príprav. Koľko času zaberie príprava tohto eventu? Čo všetko to obnáša?
Každé podujatie potrebuje rôzny čas. Posledné veľké podujatie, ktoré sme chystali, sa pripravovalo už s polročným náskokom, avšak aj to sa nám zdalo málo. Najdôležitejšie prípravy sú dva mesiace pred otvorením podujatia. Čo sa týka prípravy, je tam veľa aspektov, na ktoré treba myslieť a pripraviť ich podrobne. Nehovoríme len o technickej príprave, čo sa týka kabeláže a tak podobne. Je potrebné aj množstvo ľudí, ktorí zabezpečia efektívnu organizáciu a plynulý priebeh akcie.
V hre sú rôzne faktory, napríklad dobrý marketing, podrobný rozpočet, právna úprava podujatia, finančná stránka podujatia, dohadovanie priestorov a času, plánovanie serverov pre turnaj a, samozrejme, najťažším je komunikácia a spolupráca s partnermi.
Kto každý má záujem podporiť takéto podujatie?
Tento druh podujatia majú zvyčajne záujem podporiť firmy zamerané na vývoj IT noviniek, elektroniky, tvorcov počítačových hier a fanúšikov progamingu. Vďaka týmto firmám sa nám podarilo zorganizovať už niekoľko podujatí s vynikajúcim výsledkom. Ich sponzoring posúva podujatie na vyššiu úroveň, ktorá môže predovšetkým tešiť bežných návštevníkov podujatia.
Túto akciu organizujete, pretože vnímate progaming ako nový fenomén. Výrazne sa však dotýka najmladších generácií, divák e-športu je stále mladší. Myslíte si, že to má aj edukatívnu hodnotu?
Áno, je to pravda. Dôležitou súčasťou vnímania e-športu sú práve rodičia, ktorí o tejto sfére nie sú dostatočne informovaní. Nevedia, čo táto sféra v súčasnosti znamená, aké potrebné skúsenosti obnáša hranie hier na poloprofesionálnej úrovni.
Známejší hráči už nepovažujú hranie hier len za voľne strávený čas, ale za svoju prácu, ktorá ich živí a na ktorú sú primerane hrdí. Títo hráči musia podávať vynikajúce výkony na súťažiach, aby si udržali svoje pozície a dokázali sebe i svojim partnerom, že svoju prácu berú vážne.
Hranie hier nabralo nový obrat. E-športové podujatia sa vypredávajú rýchlejšie než niektoré športové. Vďaka tomu sem začalo prúdiť veľké množstvo peňazí. Rozvíja sa v súčasnosti viac ako akákoľvek iná sféra. Pred pár rokmi nikto nepredpokladal, že podujatia podobného typu budú vypredávať arény s kapacitou niekoľko desiatok tisíc divákov a budú sledované miliónmi ľudí online.
Laici aj odborníci premýšľajú o budúcej spojitosti e-športu a športu. Niektorí si ho v budúcnosti dokonca vedia predstaviť ako súčasť olympijských hier. Aký je váš názor?
Olympijský výbor pre olympiádu rozhodoval, či v Tokiu v roku 2020 na olympiáde bude e-šport rovnocennou súčasťou hier. Profesionálni hráči by s tým za normálnych okolností nemali problém, avšak vadia im záležitosti, ktoré organizácia výboru spôsobuje. Napríklad vyľudnené novopostavené olympijské areály a budovy, ktoré po skončení športových podujatí nenájdu využitie a jednoducho pustnú.
Ďalším problémom je prijatie e-športu za šport v niektorých krajinách. Najviac sa to spája so starým kontinentom. Európa je v tejto otázke pomerne skeptická. Niektoré jej štáty ešte nezaradili progaming medzi kategorizované športy. Podľa môjho názoru je e-šport vo viacerých ohľadoch ťažší ako normálny šport (hovorí ako atlét, ktorý sa umiestnil dvakrát na treťom mieste v súťaži Majstrovstiev Slovenska, pozn. red.).
Z môjho pohľadu považujem e-šport za určitý druh športu, ale nesúhlasím s tým, aby sa zaradil na olympiádu, ale aby mal vlastnú formu olympiády. Na tejto olympiáde by si mohli nájsť fanúšikovia hier všetko, po čom túžia, a takto separovane by nijako nenarušovali priebeh olympijských hier a nezúčastňovali sa priamo na škandáloch, ktoré olympiádu sprevádzajú už roky.
E-športové skupiny sú totiž veľmi angažované v riešení komplikácií spojených s udalosťami, preto by bojovali, aby s ich príchodom na olympiádu prebiehali riešenia týchto otázok. Takto separátne by však nebol narušený vzájomný konsenzus. Cez to všetko, progaming si už bez olympijských hier užíva mnoho slávy a pozornosti, čo by mu mohlo v budúcnosti možno aj ublížiť.
Zdieľať na