#Viktória Purdeková tancuje na plný úväzok v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve (SĽUK), ktorý tento rok oslavuje 75. výročie. Hoci je ľudový tanec jej najväčšou srdcovkou, ovláda aj techniku moderného či klasického tanca. Popri SĽUK-u učí ľudový tanec tie najmenšie detičky – najmladšie z nich majú len 3 roky.
Ľudové tance ju uchvátili už ako štvorročnú a do SĽUK-u nastúpila, keď mala 21 rokov. So SĽUK-om sa pretancovala až do Francúzska, Slovinska, Litvy či dokonca Dubaja. V rozhovore nám prezradila:
- Ako vyzerá jej bežný pracovný deň v SĽUK-u
- Ktoré ďalšie tanečné techniky okrem ľudového tanca ovláda
- V čom je slovenský ľudový tanec jedinečný
- Ako prebieha konkurz do SĽUK-u
- Ktoré mesto sa jej zapáčilo najviac
- Čo ju čaká v najbližších mesiacoch
Už ako malá si tancovala v detskom folklórnom súbore Slniečko v Detve, v SĽUK-u si od roku 2017. Viedol ťa k folklóru niekto z rodiny?
K folklóru ma priviedli moji rodičia a rodina, ktorá silne aj v súčasnosti inklinuje k folklóru, zvykom a tradíciám. Už ako štvorročnú ma prihlásili do DFS Slniečko u nás v Detve, kde sa mi láska k ľudovým tancom a piesňam, najmä z Podpoľania, silne zakorenila v srdiečku.
Popri súbore som navštevovala Základnú umeleckú školu Svetózara Stračinu v Detve, neskôr Súkromné konzervatórium Heleny Madariovej v Nitre a napokon ma priali aj na Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Okrem tanca som sa od malička venovala aj spevu ľudových piesní, za ktorý som získala aj niekoľko ocenení.
Ktoré vekové kategórie učíš?
Raz týždenne učím deti vo veku od 3 do 6 rokov krúžok ľudových tancov v škôlke, v Rusovciach. Vzdelávanie je zamerané na poznanie najjednoduchších motívov ľudového tanca, ako pérovanie, jednokročky, dvojkročky, poskoky, valaský či cval bočne, ale aj na poznanie strofických tancov, ktoré sú prispôsobené veku a znalostiam danej skupiny detí. Milujem deti, dokážu ma dobíjať neuveriteľnou energiou a radosťou. Hoci je práca s nimi extrémne náročná a vyžaduje si neskutočne veľkú trpezlivosť, je to pre mňa veľká škola života.
Ako sa snažíš tieto deti motivovať ?
Mojím cieľom je vzbudiť v deťoch radosť z toho, čo robia. Aby si našli k tomu vzťah a aby ich to najmä bavilo. Samozrejme, že to nie je vždy jednoduché. Vždy sa snažím vystavať hodinu tak, aby bola pre nich zábavná a hravá – formou hry. Na záver každej hodiny deti ohodnotím slovne alebo formou nálepiek či pečiatok.
Máš okrem toho aj nejakú ďalšiu prácu?
Popri SĽUK- u pracujem ako predavačka v obchode Rederved. To mám ako psychohygienu, keď si potrebujem oddýchnuť od tanca. Keďže sa od pondelka do piatka aktívne venujem tancu, po víkendoch mi skôr vyhovuje práca z úplne iného odboru.
Ako to všetko stíhaš?
Mám pocit, že neviem oddychovať. Ak mám čo i len jeden voľný deň, cítim sa zbytočná. Keďže som perfekcionistka, potrebujem mať nabitý program, preto aj počas voľna pracujem. A popravde, SĽUK ako taký neberiem ako povolanie – ale ako záľubu a som nesmierne šťastná, že môžem robiť to, čo ma baví a napĺňa.
V SĽUK-u si na plný úväzok. Ako vyzerá bežný pracovný deň tanečnice? Koľkokrát do týždňa trénuješ?
Môj bežný pracovný deň v SĽUK-u začína individuálnou rozcvičkou a následne spoločným tréningom klasického tanca. Tréning závisí aj od predstavenia, ktoré nás najbližšie čaká. Ak ide o moderné predstavenie, po spoločnom tréningu nasleduje tréning moderného tanca – takzvaný charakter, aby sme telo pripravili na pohyb, ktorý využívame v konkrétnom predstavení. Ak však ide o ľudové predstavenie, máme charakterový tréning ľudového tanca. Po zahriatí a pripravení tela prechádzame na konkrétny nácvik predstavenia a po ňom individuálne docvičíme a zlepšíme nedostatky, poprípade doprajeme telu regeneráciu.
Ovládaš okrem ľudových tancov aj nejaké iné štýly?
Okrem ľudového tanca mám znalosti aj z techniky moderného či klasického tanca. V rámci stredoškolského či vysokoškolského vzdelania sme sa venovali moderným technikám, akými sú technika Marthy Graham, Josého Limona, Merce Cunningham či jazzu. Všetky tieto techniky majú svoje špecifické prvky a zásady, no z môjho pohľadu sú pre “neumeleckú” spoločnosť neznáme. Aj napriek tomu, že môjmu srdiečku je najbližší ľudový tanec, cítim veľkú slobodu prejavu práve v modernom tanci a moderných predstaveniach SĽUK-u.
Čo ťa na tanci baví najviac?
Rozmanitosť, krása a jedinečnosť. Myslím si, že každý jeden z nás dostal do vienka niečo jedinečné a výnimočné, a ja som šťastná, že môžem robiť radosť iným práve tancom. Nič nie je viac ako potlesk a vďačnosť od publika. Nie raz som mala aj slzičku na krajíčku. A práve preto ma to baví a napĺňa.
Ako ste sa so súborom vôbec dostali do Dubaja?
EXPO 2020 bola svetová výstava krajín, ktorej súčasťou bola aj prezentácia Slovenskej republiky. Vzhľadom na to sme mali tú česť spolu s Janou Kirschner a Billy Barmanom vystúpiť na jednom pódiu. Výstava sa konala v období pandémie COVID-19 pod prísnymi pravidlami. V tom období som bola v SĽUK-u ešte len tretí rok, a na zájazd som pôvodne nemala ísť – nakoľko som bola ešte nováčik. Kvôli ochoreniu niekoľkých kolegov, som nakoniec mala to šťastie, a bola som súčasťou tohto úžasného zájazdu.
S čím ste sa tam prezentovali ?
V rámci EXPO 2020 sme sa prezentovali až dvakrát. Prvýkrát s tancami z Podpoľania a Goralu a druhýkrát sme boli súčasťou koncertu Billyho Barmana a Jany Kirschner.
Okrem toho si bola so SĽUK-om aj vo Francúzsku, Slovinsku či v Litve. Ktorá krajina je tvojmu srdcu najbližšia?
Dva roky po sebe sme so SĽUK-om tancovali v Paríži. Toto mesto je mojou srdcovkou, keďže dýcha romantikou. Milujem atmosféru Paríža, navyše som tam bola so skvelou partiou kolegov – dovolím si povedať, že sú moja druhá rodina, s ktorou sme si čas tam naplno užili. Okrem Paríža sme minulý rok v októbri boli ešte v Rige, kde práve snežilo – bolo to čarovné, ale tak isto aj v Slovinsku či Prahe a Viedni. Baví ma cestovať a spoznávať kultúru iných národov.
Čím sa SĽUK líši od zahraničných folklórnych súborov?
Na niektorých zájazdoch máme tú česť spolupracovať s profesionálnymi súbormi iných národov. Oproti ostatným zahraničným súborom vynikáme najmä mladým kolektívom, nakoľko viac-menej išlo o spolupráce so staršou vekovou generáciou ľudí a za to majú u mňa vždy veľký obdiv.
Ako vyzerá konkurz do SĽUK-u?
Má dve časti. Prvá časť začína tréningom klasického tanca a následne ľudového tanca. Súčasťou je aj nácvik kombinácií z konkrétnych tancov repertoáru SLUK-u. Po zvládnutí úvodnej časti konkurzanti predvedú vlastné ukážky z rôznych tanečných štýlov. V druhej časti absolvujú pohovory s odborníkmi, ktorí posúdia či sú vhodní vykonávať a zvládať takú fyzickú a psychickú záťaž.
Musíte ovládať všetky ľudové motívy, ktoré sú špecifické pre jednotlivé regióny?
Každý región je špecifický a jedinečný. Nakoľko sme profesionálne teleso, ako profesionálni tanečníci by sme mali zvládnuť všetky motívy či tance z rôznych regiónov Slovenska.
Aké vystúpenia vás čakajú v najbližších mesiacoch?
V lete nás čakajú vystúpenia v Strážnici, v Martine a vo Východnej. Keďže má SĽUK 75. výročie, orientujeme sa skôr na vystúpenia najmä na Slovensku. V júli máme trojtýždňovú dovolenku no v auguste nás čakajú predstavenia na folklórnych festivaloch ako Hrušov, Očovská hruda či Zuberec.
Zdieľať na
Zdieľaní