Tomáš cestuje po Afrike tuktukom: Je to tam krásne aj nebezpečné, kvôli divokým gepardom si ustlal aj na toalete

foto: Tomík na cestách

#Cestovateľ Tomáš Vejmola, ktorého poznáš ako Tomíka na cestách, vyrazil na ďalšiu uletenú expedíciu — tentokrát po Afrike a v tuktuku! V pláne má precestovať kontinent od juhu po sever a navštíviť krajiny ako Uganda, Mozambik či Malawi.

Na koľko ho vyjde polročná expedícia v Afrike, prečo si radšej ustieľa pri toalete medzi pavúkmi a ako vyzerá cestovanie po kontinente v čase utíchajúcej pandémie?

O tuktuku počujem po prvýkrát. O aké vozítko ide a prečo si si ho vybral ako hlavný dopravný prostriedok?

Je to trojkolka a výborný stroj na cestovanie! Nejazdí veľmi rýchlo, takže o to viac si vychutnáš pôžitok z jazdy a okolitej krajiny. V ázijských mestách funguje často ako taxík, čo naberie plno zákazníkov, ktorých potom vodič zabudne skasírovať. To potom vytvára veselé historky.

Na hraniciach ma s tuktukom vždy vítajú s úsmevom, a to dokonca aj na tých, ktoré sú pre ostatných motoristov peklom. Pre mňa je to ideálne „vozítko“.

Na poslednej expedícii Tuktukom z Bangkoku do Európy si sa do Európy trmácal takmer rok. V Afrike si už od apríla. Aký je plán cesty tentokrát?

Prejsť Afriku za pol roka z juhu na sever po východnom pobreží. V dobe covidovej toho ceľa vymyslieť nešlo a táto trasa bola jedna z mála prejazdných… Cesty v Afrike sa však neustále menia. Napríklad na severe Etiópie sú nepokoje a uzavreté hranice, čo je, mimochodom, jediná cesta, kadiaľ môžem prejsť. Je tu však ešte Južný Sudán, ale ten je asi tak bezpečný ako Irak či Afganistan. Tadiaľ by som nešiel, ale keď nebude na výber… (smiech).

Hlavným cieľom je teraz prejsť to celé v zdraví a priniesť domov film, takže všetko točíme. Je to veľká výzva a to ma baví.

Máš so sebou aj kameramana Davida. Ako znáša pobyt v exotike a časté zastávky?

Prekvapujúco dobre, nevadia mu ani moje početné výbuchy hnevu a zmaru. Je to taký kľuďas, ktorý sa na všetko pozerá okom kameramana. A to je dobre.

Bolo náročnejšie kúpiť tuktuk v Johannesburgu či v Ázii?

Kúpa vozidla v Juhoafrickej republike (JAR) je pre cudzinca možná, no prepis trvá týždne až mesiace, navyše sa kvôli pandémii všetko spomalilo. Našiel som však možnosť, ako to obísť a opustiť krajinu aj s tuktukom, prejsť ďalšie hranice a poslať ho až domov do Česka.

Tuktuky v JAR veľmi nejazdia, na predaj som ich našiel len zopár. Napokon som kúpil jeden ojazdený. Jednak bol lacnejší než nový, jednak mi predajca pomohol so všetkými papierovačkami, aby som mohol prekročiť hranice, čo bolo kľúčové. Mám všetky potrebné dokumenty a tri hranice prejdené. Tuším, že ich zostáva ešte osem…

Ako veľmi ťa tuktuk, ktorý voláš Mája, (ne)poslúcha?

Na tachometri mal(a) v deň kúpy 700 km, aj keď má už 7 rokov (smiech). Nemal som teda veľké ilúzie, ale viac tuktukov skrátka v JAR na predaj nebolo, tak som ju vzal s tým, že čo sa cestou pokazí, to opravíme. Aspoň bude sranda.

Po 1000 kilometroch odišla spojka, nechal som si teda poslať novú z JAR do Botswany, ale prešiel mesiac a stále ju nemám (smiech). Bolo jasné, že sa jej tak skoro nedočkám, tak som pre novú letel tam aj naspäť ďalších 4000 km osobne. Bolo to rýchlejšie, ale aj drahšie, navyše som cestou stratil pas, ktorý našťastie našiel taxikár.

Skrátka som debil, že si nedávam na veci pozor, a že som so sebou nevzal viac náhradných dielov, ale takto proste na cestách fungujem… Teraz už síce viac náhradných dielov mám, ale ono sa zase pokazí niečo, čo nemám. To sa teším (smiech).

 

Ktoré africké krajiny si už od začiatku „Africkej jazdy“ stihol prejsť a aký na tebe zanechali dojem?

JAR ma popravde nezaujala, pripadal som si ako v Austrálii či Anglicku. Je tam pekne, ale žiadna divočina.

Po kúpe tutkuku sme s Davidom utekali do Botswany, ktorú som si zamiloval. Skutočná divočina, slony pozdĺž cesty, čo na teba trúbia, a aj jedlo tu majú dobré. Najlepší sú ale ľudia. Tuktuk vždy priláka ich pozornosť a to ma baví.

Teraz som v Zambii a tá sa mi tiež páči. Najskôr som si musel zvyknúť na to, že v Afrike veľa vecí nefunguje a na všetko sa dlho čaká, ale naštvaný ničomu nepomôžem, a tak som viac v pohode a idem si pomalý životný štýl domácich. Za ničím sa neponáhľam a len si to v pohode užívam.

V ktorej krajine si sa dosiaľ stretol s najmilším uvítaním?

Určite v Botswane, ale prakticky všade mimo mesta. Tam to milujem! V jednej dedinke sme naivne čakali na spomínanú spojku. Za dva týždne sme spoznali celú osadu, s polkou sme si potykali. Chodili sme do obľúbenej krčmičky a bolo to fajn.

Mnohí hovoria, že Afrika je krásna, ale aj drahá a pomerne nebezpečná. Aká je tvoja skúsenosť? 

Je farebnejšia a veselšia, než som čakal, a tie zvieratá všade navôkol som si zamiloval. Ale je to najdrahší kontinent na cestovanie s vozítkom.

Nafta je tu drahšia ako u nás a jedlo pomaly tiež, ale s tým všetkým som počítal. Nebezpečenstvo je horšie… Kvôli divokým zvieratám spíme prevažne v kempoch a nadivoko sme spali snáď len trikrát, ale so strachom v očiach. V Johannesburgu sa neodporúča kráčať po zotmení po uliciach osamote kvôli zlodejom, v Botswane sa zase po zotmení potulujú vonku divoké zvery… Niekedy mám pocit, že tu žijem také moje Hry o život (smiech). Ale nie. Je to tu nádherné a ľudia sú skvelí, len sa treba mať na pozore.

Prespávali ste už s Davidom na nejakých kurióznych miestach?

Spanie v guesthousoch je bežné, občas kemp alebo u niekoho doma. Kvôli spomínaným zvieratám nie je stanovanie úplne bezpečné… Raz sme spali na záchodoch v jednom národnom parku, kde žijú gepardy a hyeny. Predstava, že krúžia okolo, bola tak silná, že som si radšej ustlal pri toalete medzi pavúkmi (smiech).

Stretávaš na ceste aj ďalších európskych dobrodruhov, alebo je post-pandemická Afrika aktuálne neobjaveným cestovateľským rajom? 

Občasne stretávame motorkárov a inak sme spoznali aj babu, ktorá žije v Livinstone a učí farmárov, ako sa starať o pôdu. V súčasnosti je to tam bez turistov, a to sa na Viktóriiných vodopádoch asi tak skoro nezopakuje. Boli sme tam v podstate sami.

Aké si mal predstavy o Afrike pred odchodom na expedíciu a ako veľmi sa naplnili?

Ja som nič neočakával. Myslel som si, že tu bude napríklad väčšia chudoba, ale ani to tak úplne nie je. Ľudia na dedinách napríklad žijú v chyži, ale to neznamená, že sú chudobní. Majú kde spať a majú jedlo, čo si dopestujú. A hlavne sú šťastní.

Na koľko ťa približne vyjde táto expedícia? A čo z Afriky okrem tuktuku prinesieš fanúšikom?

Približne 12 000 eur. Šetril som na to dva roky v práci a po brigádach a plno ľudí ma podporilo tým, že si kúpilo napríklad suvenír z cesty, ktorý im prinesiem. Som vďačný za každú podporu, pretože sám by som to určite nezvládol.

Ešte nás čaká prechod cez štáty ako Malawi, Uganda, Etiópia či Mozambik, takže mám veľkú motiváciu to celé zvládnuť v zdraví. Nielen cestu, ale aj film, ktorý bude za týmto dobrodružstvom peknou bodkou.


Chceš byť nonstop v obraze?

Zdroj: Hashtag.sk
Odporúčame