#Marek (meno respondenta sme na jeho želanie zmenili, celé meno máme v redakcii k dispozícii) u seba doma víta cestovateľov z blízkych či ďalekých krajín. Roky pôsobí ako skúsený hostiteľ na platforme couchsurfing.com, na ktorej ponúkajú ľudia z celého sveta nielen bezplatný nocľah, ale aj možnosť zažiť autentický miestny život.
Couchsurfing založil Američan Casey Fenton v roku 1999. Ako 21-ročný našiel lacnú letenku medzi Bostonom a Islandom. Peniaze navyše za ubytovanie nemal, a tak mu napadlo osloviť s prosbou o pomoc miestnych študentov. Hackol databázu University of Iceland a náhodným 1500 adresám poslal e-mail s prosbou o nocľah. Prišlo mu takmer 100 ponúk.
Na spiatočnom lete do Ameriky mu napadlo založiť stránku, na ktorej by ľudia mohli zdieľať svoj gauč s ďalšími surfermi-cestovateľmi.
Platforma má v súčasnosti viac ako 12 miliónov užívateľov a funguje ako sociálna sieť, ktorá prepája miestnych a cestovateľov. Okrem couchsurfing.com existuje množstvo podobných iniciatív — okrem skupín na facebooku čekni aj služby ako Trustroots, BeWelcome či Warm Showers.
V rozhovore ti Marek prezradí, prečo posteľ zadara nie je pointou gaučového surfovania, ako správne napísať žiadosť hostiteľovi aj to, prečo ho hostenie cudzích ľudí u seba doma baví.
Pamätáš si na svoju prvú skúsenosť s couchsurfingom?
Pamätám si, že som chcel navštíviť Paríž. Nevedel som, ako sa to robí, ani som nemal peniaze, a tak to aj dopadlo: nikam som nešiel (smiech). Ale profil na sieti mi zostal. Najprv som si myslel, že ide o ubytovanie zadarmo, avšak so svojimi prvými hosťami som pochopil, že ide o úplne niečo iné.
Ľudia si často myslia, že couchsurfing je v prvom rade o prespaní zadara. O čom je teda couchsurfing a o čom je konkértne pre teba?
Couchsurfing je o prepojení. Je to sociálna sieť, ktorá na rozdiel od iných ľudí aj reálne spája. Je o spoznávanie nových ľudí, miest, zvykov, chutí, zábavy. Až v druhom rade ide o poskytnutie ubytovania.
Považujem tento spôsob zoznamovania sa za jeden z najlepších. Vďaka couchsurfingu som spoznal desiatky nezabudnuteľných ľudí, zažil nespočetne veľa zábavy a naučil sa mnoho nielen o iných, ale aj o sebe. A pre moju angličtinu to bola najlepšia vec na svete.
Častokrát je primárna motivácia hľadať si hostiteľa v navštívenom mieste potreba ubytovania, ale zážitky okolo, ktoré zažijeme pri spoločnom objavovaní mesta, rýchlo prevážia nad týmto zámerom.
Spať sa dá kdekoľvek, pod stanom alebo v hosteli. Ak pôjdeš so skupinou turistov vymetať krčmy na Obchodnej, môžeš zažiť veľa zábavy. Ale len domáci ťa vezme na koncert na garáže, ukáže ti vegánske vychytávky v lokálnej samoobsluhe či ti pri prechádzke mestom povie: „Práve okolo nás prebehol bývalý premiér.“
Mám oveľa viac skúseností s hostingom, teda hostiteľstvom než so surfovaním, teda navštevovaním. Nazývam to pasívnym cestovaním — celý svet chodí za mnou a ja nemusím ani vystrčiť päty z bytu. Ľudom z bližšieho či vzdialenejšieho sveta môžeš ukázať, čo je v tvojom meste krásne. Niekedy zažijete niečo nové, napr. domácu hruškovú vodku, návštevu sexshopu, urbex v dome, okolo ktorého denne chodíš, inokedy sú hostia vítanou spoločnosťou na koncerte, na ktorý inak ideš sám. Máš tak úplne iný typ zážitkov, aký zažívaš so svojimi lokálnymi kamarátmi.
Počas uplynulých rokov si u seba hostil desiatky cudzincov. Je proti pravidlám couchsurfingu, aby si hostiteľ pýtal od surferov peniaze za ubytovanie. Nič však zadarmo nie je a určite máš aj ty s hostiteľstvom náklady: pranie posteľnej bielizne, energie či potraviny. Vo svojom profile na platforme píšeš, že si pri hosťovaní veľmi vyberavý. Čo teda očakávaš od poteciálneho surfera na oplátku za nocľah?
Náklady, ktoré mám s hostením, sú zanedbateľné oproti kvalite života, ktorú dostávam na oplátku.
Očakávam výborne strávený spoločný čas. Aby som si ešte o niekoľko rokov spomenul, ako sme s Jonathanom robili revolúciu v zvieracej farme, ako som Galenovi počas divadla simultánne prekladal dianie na javisku, ako Chelsea ako jediná ocenila nápad upiecť jablkový koláč s hríbami.
Ako vyzerá prototyp ideálneho surfera, ktorého by si u seba vedel prichýliť aj na viac ako týždeň?
V angličtine je fráza „i don’t want to overstay your welcome“, ktorú možno nešikovne preložiť ako „nechcem zneužívať tvoju pohostinnosť“. Dokonale vystihuje princíp couchsurfingu. Fyzicky je možné požiadať o nocľah aj na týždeň, avšak príde mi to ako nevhodná požiadavka, pretože to je obrovský zásah do života hostiteľa.
Takto dlho som mal u seba len surfera, ktorému v Bratislave ukradli batoh s dokladmi. Povedal som mu: „Nemôžeš výlet ukončiť zlou skúsenosťou, poď, kým nemáš doklady z veľvyslanectva, budeš môj spolubývajúci.“ A skutočne sme zažili vynikajúci týždeň plný hudby, varenia a bicyklovania. A dodnes sme v kontakte.
Poradíš, ako napísať požiadavku na couchsurfingu tak, aby ťa hostiteľ akceptoval?
Nehľadaj ubytovanie, ale kamarátov a zážitky. Prečítaj si, čo má hostiteľ na profile, a rovno mu napíš: Vidím, že máš rád mačky, ja tiež, poďme si ich vystrihnúť z papiera. Alebo: Vidím, že nemáš rád kávu, ja ju ani nemôžem cítiť. Poznáš v tvojom meste dobré čajovne? Jednoducho reagovať a zaujať. Žiadostí mi chodia desiatky mesačne a nevenujem im pozornosť, ak obsahujú len generický text „Ahoj, som cestovateľka, som open minded, mám rada hudbu, a cestujem.“ To nikoho nezaujíma. Treba byť kreatívny.
Tak ako pri hľadaní práce, aj hľadanie hostiteľa musí byť osobné a šité na mieru pri každej žiadosti. Samozrejme, nejaká časť textu sa môže kopírovať, ako veta o tom, prečo navštívim to miesto, ale hostiteľ musí mať pocit, že sa chcete stretnúť s ním, a nie s posteľou v jeho byte.
Aké sú tvoje „surferské“ skúsenosi?
Pred pár rokmi som prešiel Nemecko od východu na západ na bicykli. Boli to tri týždne, počas ktorých som stretol mnohých hostiteľov. Prekvapovalo ma, akými rôznymi spôsobmi ľudia u seba nechávajú cestovateľov. Niektorí mi dali kľúče, s medikom učiacim sa na štátnice som sa takmer nestihol porozprávať, s írskymi hudobníkmi sme urobili mnoho druhov šalátov a potom sme objavovali ich mesto, u jednej rodiny sme si takmer kvôli jazykovej bariére nerozumeli, ale naučili ma hlášku „Bier nach Wein trinkt nur Schwein“ (smiech).
V jednom meste som nenašiel ani hostiteľa, ani hostel, a počasie nebolo na stanovanie vhodné, tak som sa rozhodol noc stráviť v univerzitnej knižnici. Všimol si ma tam jeden študent a pozval ma k sebe. Pri tomto výlete som mal znovu nájsť motiváciu do života, a veruže sa to aj podarilo.
Kde všade si zavítal? Je bezpečné presúvať sa po Nemecku na biku?
Šiel som od českých hraníc cez saský Leipzig a Halle, ktorými by nepohrdol žiaden bratislavský hipster, durínsky Weimar so svojou romantickou atmosférou, dolnosaský Göttingen olepený ľavicovými nálepkami až do Vestfálska, kde som výlet ukončil, lebo mi už bola zima.
Jazdiť na bicykli v Nemecku je nielen bezpečné, je to nuda. Vodiči sú ohľaduplní, cyklistická infraštruktúra je pomerne dobre vybudovaná, dokonca som sa ani nebál o svoj naložený bicykel pred supermarketmi.
Cestovateľov u seba aktuálne nehostíš. Prečo?
Cestovateľov aj hostím, aj nehostím – operatívne narábam s tým, kedy mám couchsurfing „zapnutý“ a kedy nie, podľa toho, čo sa deje v mojom živote. Tieto dva týždne som bol zaneprázdnený, ale od toho ďalšieho mám zase voľno.
Keď dnes cestujem za hranice našej krajinky, cestujem väčšinou s kamarátmi alebo partnerom, takže preferujeme hotel alebo iný typ spoznávania mesta.
Občas si dávam sám viacdňové cyklovýlety po Slovensku, a tu by som uvítal, ak by viac ľudí v slovenských mestách a dedinách u seba prijímalo cestovateľov.
Čaká ťa tento rok maturita? Uč sa s naším maturitným podcastom Schooltag!
Zdieľať na